Who's Mr. Park? ✗p.jm

②②

POV Bomi

,,Ak sa chceš porozprávať..."zrazu prehovoril no jeho hlas sa každým slovom strácal až zostal nakoniec ticho.

Zrazu som zacítila jemný stisk okolo môjho pásu. Objal ma.

,,Prepáč."povedal.

V tom momente, akoby sa všetky moje city k nemu naraz prebudili vo mne. Bola som ticho no vnútri som pociťovala niečo neopísateľne. Jedna časť vo mne sa chcela otočiť a dať mu facku no druhá čast sa chcela otočiť a objať ho zo všetkých síl naspať. Čím dlhšie som stala, tým silnejšie bolo jeho objatie. Pocit jeho prítomnosti ma však nejako upokojoval. Moment, nie! Odtiahla som sa.

,,Ďakujem za odvoz Mr. Park."drobným hlasom som sa slušne poďakovala a poklonila sa pred tým ako som utiekla domov.

Pomaly som otvorila vchodové dvere no Taehyungovi rodičia hneď zaregistrovali náš príchod, teda môj príchod ale o tom ešte netušili.

,,To ste už doma?"ozvala sa pani Kim s obývacej izby.

,,N-nie, len ja...n-necítila som sa dobre tak som požiadala kamarátku či by ma neodviezla domov."vošla som do obývacej izby a snažila som sa znieť čo najpresvedčivo.

,,A kde je Taehyung?"spýtal sa pán Kim keď ma videl stáť samu.

,,O-on tam ešte zostal. Stretol tam svojich dobrých kamarátov."cítila som sa ako na nejakom výsluchu. Ďalej sa už nič nepýtali a ja som radšej svižným krokom odišla do izby ak by si to rozmysleli a začali sa pýtať ešte viac.

Dvere som za sebou zatvorila a následne sa chrbtom o ne oprela. Nechutný pocit tých dvoch mužských tiel som zrazu pocítila na sebe. Namierila som si to rovno pod studenu sprchu aby som čo najrýchlejšie ten pocit dostala preč z môjho tela rovnako ako z mojej mysle. Oprela som sa jednou rukou o stenu a nechala studenu vodu dopadať na moje telo. Keď sa studena voda zmenila na teplý prúd moje myšlienky odbehli k Mr. Parkovi. Pocit teplej vody tečúcej po mojom tele sa hralo s mojom mysľou a túžba po nom sa zväčšovala. Čo sa to deje so mnou? Ako ma mohlo jedno objatie dostať do takéhoto stavu?

Ako som raz povedala možno Taehyung bol ten ktorý ma zmenil a veškeru lásku zo mňa zobral so sebou. Avšak teraz viem, že to žiadne možno neni, ale že áno Taehyung je ten ktorý ma zmenil a možno teraz Mr. Park je ten ktorý to dokáže zmeniť naspať. Asi to vidím na nasledujúci plán:

po 1. ignorovať Minha, po 2. ešte viac ignorovať Taehyunga  a  po 3. udobriť sa s Mr. Parkom

Celý víkend som strávila zavretá v izbe predstierajúc že sa necítim dobre aby som sa mohla vyhnúť Taehyungovi no na druhu stranu, neprešla ani jedna minúta kedy som nemyslela na Mr. Parka. Ani som sa nenazdala a bol tu pondelok. Rýchlo som na seba hodila uniformu, zobrala tašku a pobrala sa do školy. Pred školou medzi ostatnými žiakmi som zbadala povedomú postavu.

,,Ahoj Kookie!"skočila som mu na chrbát.

,,Oh a-ahoj Bomi."pozdravil ma naspať a usmial sa doširoka.

Práve sme išli okolo parkoviska, keď zrazu pri nás zaparkoval čierny kabriolet. A do riti. Dvere od auta sa pomaly otvorili a z nich vystúpil Mr. Park. Ihneď som sa mu otočila chrbtom.

,,Zachviľu zvoní na hodinu. Nestíhame Jungkook."zobrala som ho za plece a tiahla som ho preč smerom do školy. On sa len pousmial a zobral ma pod plece bez toho aby tušil niečo. Kedy mu vlastne vysvetlím všetko čo sa udialo poslednú dobu? Je furt v tom že Mr. Park je len typ zábavy pre mňa?  Som vôbec pripravená mu povedať pravdu?

timeskip:

Počas školy sme sa dohodli s Jungkookom že pôjdeme spolu na obed a potom sa spolu pôjdeme prejsť do blízkeho parku neďaleko od školy. Medzitým čo on mal teraz individuálnu hodinu, ja som mala zas volnú hodinu. Rozhodla som sa isť teda do školskej knižnice kde po ceste sa nachádzal aj kabinet Mr. Parka. Pred tým som si to neuvedomila, ale až keď som ho obchádzala spomenula som si doslova na všetko. Od úplného začiatku až po teraz. Drobným krokom som sa priblížila ku kabinetu a priložila jedno ucho k dverám. Bolo ticho. Zaklopala som. Počkať! To čo som pravé zase urobila?

,,Ďalej."ozvalo sa tlmený dverami Mr. Parkov hlas. Bola som ticho. Nevedela som čo robiť. Zrazu som započala kroky a potom sa dokorán predo mnou otvorili dvere. Rovnako ako bol on prekvapený bola som aj ja.

,,M-môžem?"spýtala som sa. On odstúpil aby som mohla vojsť dovnútra a následne zatvoril za nami dvere.

Chvíľu sme tam len tak pozerali na seba, keď som sa konečne odhodlala prehovoriť: ,,Rada by som sa vám predstavila. Volám sa Bomi, Lee Bomi."podala som mu ruku. On ju prijal.

,,Prečo ju prijal? Zabudol nato čo sa stalo v Busane? Určite nie. Znamená to že ma furt ku mne city?"putovalo mi milión otázok v mysli na ktoré som si nedokázala odpovedať.

,,Mr. Park, teší ma."odpovedal a potriasol mojou rukou. Keď som zdvihla zrak usmieval sa na mňa takým tým úprimným úsmevom a jeho oči žiarili radosťou.

Teraz to bude už len o citoch.

POV Jungkook

Od rána čas veľmi rýchlo ubiehal čo ma desilo a teraz zrazu sedíme na lavičke v parku. Celý víkend som rozmýšľal ako sa mám Bomi zdôveriť a či sa vôbec mám alebo nie. Dobre že v piatok nemala čas, lebo keď sa tak pozerám na seba tak predtým by som už vôbec nebol pripravený jej povedať nastávajúce slova.

POV 3. osoba

,,Bomi, páčiš sa mi."

,,Jungkook, asi som sa zamilovala do Mr. Parka."

✨

ops

INAK prosím vás dostala som taký nápad a chcela by som vedieť na to váš názor. Rozmýšľala som nad tým že by som tuto knihu preložila do angličtiny. Čo myslite? Je to dobrý nápad alebo sa mám nato vykašlať lebo budem s tým strácať len čas? Prosím napíšte mi do komentov aký mate nato názor, Ďakujem.

ps prajem vám všetkým pekne Vianoce