FATE [VMinKook; TR] ✔

45.

Jungkook s Jiminom sa rozhodli nevymeškať ďalší deň v škole, keďže chýbali až príliš, pretože sa snažili starať o Taehyunga.

Bola streda a Jimin bol vyzdvihnúť do školy Jungkooka.

„Vyzeráš unavene," povedal Jungkook, na čo ho buchol po chrbte.

Jimin prikývol a akonáhle mu to pripomenul, zívol si.

„Áno, nemôžem bez Taeho dobre spať."

Jungkook prikývol.

„To nemôže byť zdravé."

„Viem," povedal Jimin, na čo sa vrátil k príjazdovej ceste, „to je dôvod, prečo chcem, aby ma Taehyung nikdy neopustil."

Jungkook pomaly prikývol.

„Myslíš si, že to spraví?"

Jimin sa zhlboka nadýchol.

„Nie, neurobí."

Jungkook rešpektoval jeho istotu.

„Jimin, mal by som sa posunúť ďalej, nie?" spýtal sa Jungkook a pozrel sa naňho. Jimin výrazne zovrel čeľusť.

Jimin spomalil, keď prišiel k zastávke.

„Jungkook, toto je niečo, čo by si sa nemal pýtať mňa. Vieš moju odpoveď ako aj to, že je môj priateľ. Ale ako tvoj kamarát chcem, aby si si to vyriešil sám," povedal Jimin a pridal na rýchlosti, aby sa dostali skôr do školy.

Jungkook nič nepovedal a odvrátil od neho zrak.

„A tiež si mi pripomenul, že si zamilovaný do môjho priateľa. Nedostal si ma do dobrej nálady."

Jungkook si povzdychol a odhrnul si tmavé vlasy.

„Viem, prepáč."

„Neospravedlňuj sa. Nemôžeš tomu pomôcť. Úplne rozumiem, aké je ho mať rád. Mám na mysli Taehyunga," povedal Jimin a na perách sa mu objavil malý úsmev.

Jungkook sa nevedome pousmial pri spomenutí toho chlapca.

„Taehyung bude celý deň sám?"

Jimin pokrútil hlavou.

„Nie, spýtal som sa Namjoona a Hoseoka, či by mu robili spoločnosť."

Jimin išiel na svoje parkovacie miesto a zastavil. Obaja vystúpili hneď vedľa budovy.

Jimin si všimol Yoongiho, opierajúceho sa o skrinku a uškŕňajúceho s na nejaké dievča. Jimin pretočil očami.

„Nenapadlo by mi, že je tu taký študent, až kým som nestretol jeho."

Jungkook vzhliadol.