FATE [VMinKook; TR] ✔

93.

Jungkook s Jiminom vedeli, že to dojebali, keď Taehyung prepukol v plač, akonáhle mu obaja neodpovedali. Jimin sa pokúsil chlapca utešiť, no odstrčil ho.

„M-musím sa porozprávať s Yoongim! To nemôže byť pravda!"

Jungkook rýchlo zobral svoj telefón a napísal Yoongimu správu, aby prišiel. Jungkook ukázal správu Taehyungovi.

„Pozri, láska. Je na ceste."

Taehyung začal ťažko dýchať.

„Potrebujem byť teraz sám," povedal a utrel si oči.

„Máš strach?"

„Iba potrebujem byť sám, aby som sa s ním porozprával," povedal Taehyung, „potrebujem sa nadýchnuť."

Jungkook s Jiminom sa naňho ospravedlňujúco pozreli a odišli.

Taehyung si šokovane sadol. Mohla to byť pravda? Mohla byť osoba, ktorú najviac obdivoval vrah? Neveril tomu. V žiadnom prípade. Yoongi bol sladký chlapec.

Po chvíli sa na dvere ozvalo zaklopanie a vtrhol dnu Yoongi s uslzenými očami.

„Taehyung," povedal a sadol si k nemu.

„Yoongi, Jungkook a Jimin povedali o tebe, že si niekoho zabil a nepovedali mi, či je to pravda," povedal Taehyung a smutne sa pozrel na Yoongiho.

Taehyung si všimol, že sa Yoongi vyhýba jeho pohľadu.

„Je to pravda?"

Yoongi prehltol a prikývol. Taehyung si zakryl ústa a po tvári mu stieklo ešte viac sĺz. Nebránil sa im a odvrátil sa.

„Nezamýšľal som to," prehovoril Yoongi.

Taehyung sa k nemu znovu otočil.

„Yoongi, ty si niekoho zabil!" skríkol Taehyung.

„Spravil som to, čo som mal spraviť," povedal Yoongi.

„Nie! Nemal si niekomu zobrať život!" skríkol Taehyung.

„Znásilnil ťa!" zakričal Yoongi, nad čím Taehyung ustúpil, „neľutujem, že som zabil kus hovna."

Taehyung sa ešte viac rozplakal.

„S-si vrah!"

Yoongi pokrčil ramenami.

„Ty alebo on," zamrmlal Yoongi.

„Čo?"

„On by zabil teba alebo ja jeho. Samozrejme, že som si vybral zabiť ho," povedal Yoongi, „nezabil ťa, ale vedel, že ujde s tým, že ťa zabil. Dostal to, čo si zaslúžil."

Taehyung pokrútil hlavou a posmrkol. Bol taký unavený z plaču. Zdalo sa, že vždy iba plače a vždy kvôli nemu a tomu skurvenému incidentu. Ak by ho nenapadli, všetko by bolo fajn.

„Nikto si nezaslúži zomrieť!" povedal Taehyung, „ako si to mohol spraviť?"

„Aby som ťa ochránil!" skríkol Yoongi a jeho tvár od emócií očervenela.

Taehyung dusil plač a postavil sa.

„Teraz nechcem v tvojej blízkosti," zašepkal, „p-potrebujem ísť."

Taehyung rýchlo vybehol z izby, čo spôsobilo, že sa Yoongi rozplakal, zobral vankúš a od hnevu ho hodil cez izbu. Jungkook s Jiminom prišli o pár sekúnd neskôr.

„Taehyung vyšiel a rozbehol sa von. Kam išiel?"

Yoongi si zotrel slzy.

„Neviem," povedal, „teraz ma nenávidí."

Jimin pokrútil hlavou.

„Nie, iba je citlivý. A zaujíma sa o ľudí."

Yoongi prikývol a zlomene sa zasmial.

„Viem. To je dôvod, prečo sa bojím, kam zmizol."

„Potom by to nebol Taehyung," zamrmlal Jimin.

„Jednoznačne."

Taehyung sa potkol, spadol na mostný pilier a pozeral sa dole do rybníka.

Prečo všetko, čo sa mu dialo ovplyvňovalo v zlom zmysle aj ostatných? Nemohol to zastaviť. Nechcel sa hrať na obeť, pretože všetko bola jeho vlastná chyba.

Taehyung sa pozrel na svoj odraz v rybníku. Videl, ako ublížene vyzeral.

„Si v poriadku?" spýtal sa odrazu a rozplakal sa nad tým, ako zničene znel jeho hlas.

Odraz pokrútil hlavou, že nie.

„Je mi to tak ľúto," zašepkal Taehyung, naklonil sa a dotkol sa vody.

Taehyung bol na kolenách, nakláňajúc sa nad rybníkom. Voda bola vždy pre Taehyunga trochu desivá. Nemohol vidieť na dno a nikdy nevedel, ako hlboká je.

Taehyung štikútol a premýšľal o tom, ako Yoongi niekoho obral o život. Ako mohol Yoongi urobiť niečo také? Pretože ho chcel chrániť? Taehyung bol za to všetko zodpovedný.

Posmrkol a pozoroval ako jeho slzy dopadajú do vody, ktorá sa vlnila. Ďalej na ňu pozeral a nenávidel odraz, ktorý sa naňho pozeral späť.

Vonku bola tma. Mesačné svetlo bolo jediným zdrojom svetla. Taehyung začal ťažko dýchať.

„Život ma nenávidí," zamrmlal k sebe a pozrel sa dole do vody. Ešte viac sa naklonil.

„A ja nenávidím život."

Taehyung nechal ako prvé skĺznuť do tajomnej vody rybníka svoju tvár.

©taehyungbby-
All rights reserved