FATE [VMinKook; TR] ✔

83.

Na ďalší deň sa Taehyung rozhodol ísť znovu do školy, pretože už viac nedokázal byť sám. Nemal rád predstavu toho, že by bol sám, nedokážuc sa ochrániť. Nenávidel ten pocit.

Yoongi mal ochranársky ruky ovinuté okolo Taehyungových pliec, držiac si pohľad na Ralphovi. Neváhal by ho zabiť.

Yoongi zabudol na klebety, no Taehyung našťastie nechal hlavu sklonenú, takže si nevšimol pohľady a šepkanie okolo neho.

Yoongi zobral Taehyunga na prvú hodinu a zastavil pred dverami.

„Taehyung, si si istý, že chceš byť s tými neznámymi ľuďmi sám?"

Taehyung vzhliadol a prikývol.

„Musím to pre seba urobiť."

Yoongi prikývol, pohladkal ho a povzdychol si.

„Dobre. Máš telefón, správne? Iba mi napíš alebo zavolaj alebo svojim priateľom, ak budeš potrebovať ujsť."

Taehyung prikývol a venoval Yoongimu malý úsmev.

„Dobre."

Yoongi odišiel a Taehyung vstúpil do miestnosti, vyhýbajúc sa očnému kontaktu.

Okolo obeda išiel Taehyung na schody a čakal na svojich priateľov ako to vždy robievali. Zrazu sa vedľa neho objavila postava.

„Baby?"

Taehyung sa pozrel na Jimina a srdce mu z jeho nádherného úsmevu poskočilo.

„Baby, prečo si v škole?"

„Nechcel som byť sám."

Jimin sa usmial a išiel sa Taehyunga dotknúť, no ten sa bez problému uhol, na čo spozoroval prichádzajúceho Jungkooka.

„Tae! Čo tu robíš? Si v poriadku?" usmial sa Jungkook a išiel ho objať, na čo zastavil a iba sa na Taehyunga usmial.

„Som v poriadku," povedal Taehyung a ruka na jeho chrbte ho donútila poskočiť, na čo spozoroval Yoongiho. Uvoľnil sa.