FATE [VMinKook; TR] ✔

84.

„Yoongi," povedal Taehyung, na čo Yoongi zdvihol zrak od misky ramenu, „môžeš so mnou dnes večer spať?"

Taehyung sa cítil vinný, že Yoongi musí spať na gauči. Mohol by povedať, že z toho museli Yoongiho bolieť svaly a najradšej by ho vykopol zo svojej vlastnej postele.

Yoongi vyzeral trochu prekvapene.

„Uhh, dobre. Si si tým istý?"

Taehyung prikývol.

„Nechcem, aby si spal na tej... lavičke," povedal mu Taehyung a znechutene sa pozrel na gauč.

„Aww, zaujímaš sa," usmial sa Yoongi.

„Samozrejme, že sa zaujímam," povedal Taehyung, „vždy som sa zaujímal."

„Iba si ťa doberám," povedal Yoongi, na čo sa postavil, „ale nežartoval som, keď som povedal, že by si mal jesť."

Taehyung sklonil zrak k svojej miske. Prečo sa vždy zabúdal najesť? Už sa viac necítil hladný. No vedel, že Yoongi má pravdu, musí jesť.

Taehyung sa najedol, zatiaľ čo Yoongi bol v sprche. Zastonal a pohladkal sa po bruchu.

„Nechýbal mi tento pocit."

Yoongi vyšiel z kúpeľne a rukou si prešiel cez mokré vlasy.

„Sprcha je celá tvoja."

Taehyung sa rýchlo osprchoval a prezliekol sa do nohavíc a trička. Išiel do Yoongiho izby a uvidel Yoongiho, ktorý bol už v posteli a spal.

Taehyung bol pobavený a schoval sa pod prikrývku, pokúšajúc sa bezsenne zaspať.

Taehyung kráčal vedľa Yoongiho, keď išli do školy. Yoongi nebýval ďaleko, no kráčali pocitovo celkom dlho.

„Taehyung, vieš, že so mnou môžeš o tom hovoriť. Pamätaj, že je dobré to dostať zo seba von," povedal Yoongi.

Často okolo nich prechádzali autá, no hlavný bol zvuk ich krokov na chodníku.

„Nie som pripravený," povedal mu Taehyung.

Yoongi prikývol.

Keď konečne boli v škole, išli do svojich tried.

Yoongi cestou prechádzal okolo tabule s oznamami, no niečo ho zastavilo. Yoongi mal pocit žalúdočnej nervozity, keď uvidel papier s tvárou chalana, ktorý znásilnil Taehyunga.

HĽADANÝ.

Yoongi zízal na to slovo, rýchlo strhol papier a pokrčil ho, strčiac so ho do vrecka.

Vystrašene prehltol. Nechcel dovoliť, aby ho to nejako ovplyvnilo.

Yoongi klamal.

Dovolil, aby ho to ovplyvnilo, na čo hodil papier do Jungkookovej hrude, ktorý trochu zbledol.

Jungkook sa pozrel na Yoongiho, potom na papier, ktorý bol v rovnakej farbe ako jeho vlastná tvár teraz.

„Oh, kurva."

„Nemaj starosti," povedal Yoongi, „ty nemáš problém, to moja DNA je na celej tvári toho hajzla."

„Yoongi, nemyslíš si, že by ho našli, však?" spýtal sa Jungkook a skontroloval okolie, aby sa uistil, že nikto nie je na blízku.

Iba oni dvaja sa zoskupili v kúte chodby, takže ich nikto nemohol počuť.

„Neviem," povedal Yoongi, „pochoval som ho na dobrom mieste, no ľudia sa teraz budú po ňom pozerať."

Jungkook pokrútil hlavou, na čo premýšľal.

„Nemôžem uveriť, že si niekoho zabil."

„Zabil som násilníka," objasnil Yoongi, „už viac nebol niekto."

„Yoongi, bol to tínedžer."

„Jungkook, znásilnil Taehyunga."

Jungkook stíchol. Ťažko dýchal, aby neprepadol hnevu.

„Viem to," povedal trochu nervóznym hlasom, „no určite mal ľudí, čo sa oňho zaujímali. Budú ho hľadať."

„Nezaujíma ma to," zamrmlal Yoongi, „nevideli to, čo ja, inak by si to hľadanie odpustili."

Jungkook pozeral na Yoongiho, akoby sa na to pozeral iným spôsobom.

„Čo si videl?"

Yoongi sa pozrel na Jungkooka.

„Nechceš to vedieť."

„Povedz mi to, Yoongi."

„Nie," povedal Yoongi, „povedal som Taehyungovi, že na vás budem dávať pozor, ale ak by som ti to povedal, spravil by si niečo, s čím by som ti už nepomohol."

„Nie som zviera."

Yoongi pozdvihol obočie.

„A? Máš jeden z tých inštinktov."

„Aj ty!"

„Áno!" skríkol Yoongi, „a to je presne dôvod, prečo ti to nepoviem, pretože by si skončil ako ja."

Jungkook zamrkal a prikývol.

„Ako vrah."

„Áno, Jungkook. Ako vrah."

©taehyungbby-
All rights reserved