FATE [VMinKook; TR] ✔

114.

Jungkook o tom ani nemusel premýšľať. Okamžite vedel, že urobí čokoľvek preto, aby si udržal Taehyunga. Tak veľmi ho miloval, že nenávidel predstavu byť bez neho. On a Jimin by neboli úplný, ak by ich Tae opustil.

Tiež pochopil, ako moc jeho problémy s hnevom ovplyvňovali Taehyunga. A Jimina. Vždy si myslel, že sú iba nahnevaní, pretože ublížil osobe, ktorá im ublížila. Nikdy nebral do úvahy, že by to bol on.

Na ďalšie ráno si Jungkook zastavil Taehyunga hneď po tom, čo Jimin a Yoongi išli už do školy.

„Taehyung, pokúsim sa ovládať. Chápem, ako sa správam," povedal Jungkook a skočiac priamo do tuhého, „nemôžem ťa stratiť."

Taehyung pomaly prikývol a jeho tvrdý pohľad zjemnel.

„Nerob to iba kvôli mne, Kookie. Urob to aj pre seba."

Jungkook prikývol a pritúlil siTaehyunga k hrudi.

„Sľubujem, že už ti znovu neublížim, dobre, láska?"

Taehyung hmkol.

„Dobre."

Oprel si bradu o Jungkookovo rameno a povedal: „Myslím, že by si mal nechať ľudí, čo zranili Jimina na mňa."

„Čo? Nie! Oni ti ublížia!"

Taehyung si povzdychol, odtiahol sa a pozrel sa do Jungkookových zmätených očí. Letmo pobozkal Jungkooka na tvár a palcom ho pohladil po lícnej kosti, usmejúc sanaňho.

„Nie, neublížia. Len mi dovoľ si s tým poradiť a nikomu neublížiš."

Jungkook našpúlil pery a natiahol sa k Taehyungovej ruke. Ten sa naňho usmial a naklonil sa, aby ho pobozkal. Jungkook ho pobozkal naspäť a pritiahol si Taehyunga bližšie. Naozaj mu chýbali jeho pery. Bol tak zamilovaný. Vo všetkých ohľadoch.

Taehyung sa odtiahol a trochu sazasmial.

„Cítim, že tvoje ruky sa posúvajú dole, takže je čas ísť do triedy skôr než niečo... začne."

„Ak nemôžu ísť dole moje ruky, môže môj penis."

Jungkook sa zasmial, akonáhle Taehyung zahanbene odstrčil jeho ruku.