Fenrirove deti II

Quelques jours avant

Sam Turner si s radosťou a chuťou vykračoval po Oxford Street vo svojom novom čiernom kabáte. Robil tak posledných pár týždňov, odkedy naposledy opustil Talkeetnu na Aljaške. Spolu s tým mestom nechal za sebou aj svoju novú „rodinku". Svorku. 

Od hlavy celej svorky- alfa vlka, ktorý mal autoritatívnu osobnosť, uši so zelenými špirálami počas splnu, jeho prenikavo zeleným očiam a tónu vodcu, ktorému sa nedalo oponovať v príkazoch, cez jeho mladšiu sestru s vešteckými schopnosťami a zlatými láskavými očami, ktorá však vedela byť rovnako ostrá ako on, dvoch démonických bratov- dvojičiek, čo vyzerali rovnako a zároveň úplne inak, so schopnosťami ovládať vodu a oheň, ich vlčími menami z pradávnych mýtov Severanov, ďalších dvoch bratov, jedného so silou slona a rýchlosťou geparda, ktorý vedel byť prísny a tvrdý, ale aj nesmierne milý, jeho mladšieho brata so schopnosťou oberať človeka zdravého rozumu, lebo sa vám vedel dostať do hlavy a pohrávať sa s vašou mysľou ako len on chcel, až po Livigne Northon, kedysi dcérou lovcov, teraz však dcérou Fenrira- akéhosi ďalšieho vlka z legiend, s blýskavými, múdrymi, bystrými purpurovými očami stelesňujúcimi moc, so silou vytvoriť nejaký druh bariéry či štítu, keď sa atómy vzduchu v jednom mieste zomkli tak pevne, že cez nich nič neprešlo. Zároveň však vo veľmi malej miere, dokázala otriasať zemou, víriť vzduchom okolo seba, zapáliť iskru ohňa, či prinútiť vodu, aby ju poslúchala. Dievča, čo prežilo smrť a znovu sa zrodilo. Dievča, čo mu však zachránilo život. Livigne bola obetavá, hrdá, ochranárska, odvážna. Spravila by pre svoju rodinu a tých, ktorých miluje všetko. Zomrela by pre nich. 

Toto bola jeho nová rodina. Úplne bláznivá a chaotická, no zároveň s ňou cítil akési neoddeliteľné puto. Puto ako to, kedy musel spraviť všetko, čo mu vodca povie alebo to, že ak je čo i len jeden člen svorky v nebezpečí, musí spraviť všetko pre jeho ochranu. Bolo to ako sieť, ktorou boli všetci vzájomne poprepájaní. Pokiaľ by čo i len jeden z nich zomrel, cítili by všetci hlbokú stratu a bolesť. 

Snažil sa vyrovnať s týmito novými skutočnosťami čo najlepšie. Tak sa ocitol práve tu. Ďaleko od toho nového blázinca. Potreboval nachvíľku to všetko vypnúť. Zahodiť za hlavu. Mal namierené domov- do bytu, ktorý mal prepožičaný od Zenona Rossa. V tom byte nebol nikto niekoľko rokov, a tak to tam aj vyzeralo. Bol zašitý kúsok od centra a susedia neboli zlí. Nemal sa na čo sťažovať. Bolo to ubytovanie zdarma a po tom, ako police a nábytok zbavil prachu, to bolo príjemné miesto, kde stráviť pár týždňov. 

Svoje dni aj tak trávil mimo neho. Väčšinou to bolo prechádzkami po rušných uliciach a parkoch. Alebo to bol jednoducho výlet do múzea. Spoločnosť mu pri tom veľmi nechýbala, i keď by prítomnosť Natalie Evansovej neodmietol. Havranie dievča s bystrou mysľou sa mu dokázalo vryť pod kožu veľmi rýchlo.

Na ulici bolo, samozrejme, tak ako každý deň, rušno. Dvere na obchodoch sa ani poriadne nestíhali zatvárať, keď dnu a von chodili ľudia. On peniaze príliš nemíňal. Dostal od Rossovcov malú čiastku, ktorú nehodlal minúť celú. Otec mu nezanechal nič. Trápilo ho to. Trápilo ho, čím bol, no bol rád, že žije. Príliš dlho sa spoliehal na svojho otca. Príliš dlho chcel jeho pozornosť a úctu. Nakoniec ale pochopil, že sa mu od neho nič z toho nikdy nedostane. Jeho otec nebol zlý muž. Vždy sa k jeho matke správal s úctou a rešpektom- miloval ju. Avšak svojho syna chcel vychovať ako skutočného lovca. 

Lenže on mal jemnú a krehkú dušu svojej matky. Jeho vnútro neprijímalo rozhodnutia a konania, ktoré mu dával jeho otec. Preto sa od malička jeho vnútro búrilo proti otcovi. Preto dostával jednu facku za druhou. Otec chcel z neho niekoho, kým sa nikdy nemohol stať. On nikdy nechcel zabiť nevinné zviera. Aj keď mu do hlavy po celý život vtĺkali, že sú vlci len háveď, ktorú treba zneškodniť. Že sú nebezpeční, a že treba chrániť ľudí. Vlci boli podľa lovcov neprirodzené bytosti tohto sveta. A neprirodzené bolo treba zničiť. On v tom však nevidel logiku. Len veľmi zriedkavo ho pre jeho povahu otec brával na lov s ostatnými. Nikdy sa zvieraťa ani len nedotkol. Vždy sa tomu vyhol. Nebol schopný mu ublížiť. Hneval sa na seba a bojoval s tým už od malého dieťaťa.