Fenrirove deti II

Frères

Hneď po škole išli Natalie s Jacobom a Danielom ich autom k súrodencom Rossovcom. V pláne bola menšia oslava s hostinou, ako oslava prvého úlovku člena svorky, ktorým bola tentoraz Livigne. Robilo sa to pre každého a bola to tradícia, rovnako, ako každoročný lov losov. Už mal podobnú oslavu aj Lukas, ktorý strhol svojho prvého losa o pár týždňov skôr. Pred rokmi aj Archie a minulý rok Daniel s Jacobom. Livigne a Lukasa bral autom Archie k sebe domov, nakoľko ešte museli vyzdvihnúť predpripravené občerstvenie, ktoré mali doniesť. 

Malá chatka bratov Reedovcov sa nachádzala oproti miestu s najlacnejším ubytovaním v Talkeetne s názvom Roadhouse. Bolo to cetrum tohto malého turistického mestečka, ktoré profitovalo hlavne z návštevníkov a turistov, milujúcich nespútanú krásu aljašskej prírody. 

Príroda sa tu dala spoznávať a objavovať niekoľkými spôsobmi- loďou alebo raftom po rieke, zo vzduchu, či už helikoptérou alebo malým lietadlom požičaným na miestnom letisku alebo to bola pešia túra po lesoch a horách s doprovodom domácich. 

V okolí bolo niekoľko jazier a vodných nádrží, ako aj národných parkov a prekrásnych výhliadkových miest na hory v diaľke. Tie boli jednými z hlavných turistických destinácií. Jedno však bolo isté- Talkeetna mala čo ponúknuť a chytala všetky príležitosti akýmkoľvek možným spôsobom. 

Turisti boli lákaní zavesenými tabuľami alebo maketkami losov, či iných miestnych zvierat do obchodíkov so suvenírmi a kaviarní a reštaurácii, hneď pri hlavných cestách. Archie zaparkoval hneď na malom miestečku vyhradenom na auto pred ich domčekom. 

Domček, alebo skôr chatka z dreva v bielej farbe nebola veľmi veľká. Bola to len malá stavba s pár izbami. Archie to tu nedávno kúpil, keď predali rodičovský dom, ktorý bol pre nich dvoch zbytočne veľký a nákladný. Takto to mali však obaja omnoho bližšie do práce. 

Peniaze boli pre nich veľmi podstatné a dôležité. Nemali ich veľa, no Zenon s Thaliou im finančne prispievali vždy, keď to bolo nevyhnutné. Pomohli by im omnoho viac, no Archie to nechcel. Chcel byť samostatný a nezávislý. Chcel uživiť seba a Lukasa sám, čo na ňom Livigne obdivovala, pretože to nebolo vždy najľahšie. 

Predajom domu však získali aspoň nejaké peniaze, za ktoré kúpili auto, chatku a zvyšok bol odložený pre Lukasovo budúce štúdium. Archie sa svojho vzdal a obetoval sám seba na úkor svojho brata. To bola ďalšia z Archieho neuveriteľných vlastností. Bol to pravý, nefalšovaný dobrák od srdca. 

Livigne si takých ľudí nesmierne vážila a obdivovala. Keď vystúpali schodiskom do domčeku a prešli malou verandičkou, kde boli rozmiestnené stôl a stoličky s dekami na sedenie, Archie odomkol predné dvere. 

Livigne ihneď ovanula známa vôňa horského vzduchu, škorice s jablkami a...preboha. ,,Ježiši. Koľkokrát vám mám povedať, aby ste ráno, keď vstanete, hneď otvorili aspoň jedno okno a nechali ho otvorené celý deň!" Rozpálila sa hnevom Livigne, na čo už vchádzala do malej predsiene, kde si vešali bundy. 

Smrad vydýchaného vzduhu, potu a ktoviečoho ešte ďalšieho, nad čím nechcela radšej ani len uvažovať, bol neznesiteľný. Po zemi sa váľali tričká, vreckovky, obaly od čokoládových tyčiniek a čipsov, ponožky, nohavice, dokonca aj slipy. 

Okamžite si prikryla nos a ústa rukou a vybehla z predsiene. Tá bola potom napojená na menšiu obývačku, vzadu za ňou boli ďalšie dve izby a kúpeľňa, a hneď doprava od predsiene zase malá kuchyňa. 

Ako inak, vyzeralo to tam ako po výbuchu. Nič nové. Keď vyskočila na kaki- hnedý starý gauč, konečne dočiahla na okennú kľúčku a otvorila okno dokorán. Nahla sa z okna von a konečne sa normálne, lapaním nadýchla čerstvého vzduchu. ,,Bolo aj horšie." Podotkol s myknutím pleca Lukas a prešiel okolo nej do svojej izby za obývačkou a zavrel sa v nej.