Fenrirove deti II

s'expliquer

Hodina biológie plynula celkom rýchlo. Bol to jeden z tých predmetov, ktoré boli pre ňu ešte zaujímavé. Veď učiť sa o zvieratách a ich sústavách nebolo na zahodenie. Len pohľady Vanessy Altivovej a jej kamarátok bol občas neznesiteľný. Odkedy vznikla ich malá partička a odkedy jej Lukas dal, mierne povedané, kopačky, boli najväčšie nepriateľky. 

Jednoducho, si to jedného dňa nakráčali spolu do školy, a keď si ho začala Vanessa obtáčať okolo prsta, jednoducho jej ukázal neslušné gesto a odmietol skákať ako ona pískala. Vanessa bola sprvu v šoku. Nikdy nebola pravdepodobne viac niekým urazená. Nemusel jej ani len vynadať. Natalie a Livigne stáli vedľa neho a len tak tak sa nezačali smiať z toho pohľadu. ,,Ako si také niečo dovoľuješ povedať MNE! Ty chudobný žobrák!" Kričala vtedy naňho. Lukas sa na tom zasmial. ,,A...a tieto...tieto úbožiačky tu s tebou? Ste len trápni hlupáci!" 

Livigne to vtedy nedalo. Vylepila jej facku. Vanessa si okamžite chytila líce. Tá sadla. Pomyslela si v duchu. Vanessa bola v šoku. ,,Nemáš absolútne žiadne právo hanobiť takými slovami nikoho z nás. Aspoň nikto z nás nie je namyslená pizda s falošnými kamarátkami. Ale to ty neuvidíš, máš to v hlave DU-TÉ! Pokiaľ si mi práve nerozumela, v preklade to znamená, že si bez mozgu. Ale ďalej s tebou čas strácať nikto z nás nebude. Skúsiš niečo podobné povedať ešte raz a všetci budú hneď vedieť, aká naozaj si. Vlastne to už vedia. Nehovoriac o učiteľoch. Majú ťa plné zuby. Myslím si, že by si si žalovaním príliš nepomohla." Povedala s chladnou zášťou v hlase Livigne a otočila sa na päte preč. Za ňou s odpľutím k nej Natalie s Lukasom. Len si všetci traja priamo pred Vanessinými očami tľapli. 

To bolo dosť dobré Northonová! Ozval sa jej v hlave Lukasov hlas s úškrnom. ,,To si ešte všetci odskáčete!" Zakričala za nimi Vanessa plná hnevu. Áno, odskákali, ale nie oni. Vanessa si zavolala svojich kamarátov, ktorí si to prišli s Lukasom a Livigne vybaviť o týždeň na to, v tmavšej uličke pri bare, v ktorom pracoval Lukas. Akurát končil šichtu a išiel s Livigne domov, keď ich napadla pouličná banda starších chalanov s palicami. 

Boli asi štyria, no zvládli ich priam bravúrne. Teda, Lukas ich zvládol priam bravúrne. Útok bol rýchly a nečakaný, len niečo z tmy udrelo Lukasa do pravej časti hlavy. Zapotácal sa, ale rýchlym potrasením hlavy sa dal hneď dokopy. Také niečo nemohlo vlkovi ublížiť, aj keď sa mu potom spravila rana na temene hlavy. Tú mu však potom doma Livigne opatrne ošetrila. Okamžite sa vrhol po útočníkovi, ktorého ihneď spacifikoval pár rýchlymi chvatmi. Presnejšie povedané, Lukas nakopal zadok ich ,,vodcovi", a ihneď sa všetci ostatní zdekovali preč. Proti sile, ktorú mal každý z nich ako vlk, nemal bežný smrteľník šancu.

Odvtedy si už na nich v škole ale Vanessa nič otvorene nedovoľovala. Okrem škaredých pohľadov, ktoré neboli ničím viac, než len obyčajnými, si nič nerobili. Vyhlásili si vojnu. Bola to otvorená vojna, o ktorej každý vedel. Nikto iný to ale neriešil. Vanessa zostane navždy Vanessou a už sa nezmení. Jediné, čo mohli zmeniť bol pohľad a vnímanie celej veci. Museli sa s tým vyrovnať- zmieriť. Akceptovať to, aby ich to vnútorne nezožieralo. Nebolo prečo sa nad tým pozastavovať a trápiť sa nad takým človekom, ktorý si to nezaslúžil. Taký, na ktorom im nemalo čo záležať. Taký, komu išlo len čisto o pomstu a robila to len kvôli vlastnému zvrátenému pocitu, aby spravila niečo zlé práve im. Nenechali si také niečo robiť. Oni nebudú trpieť kvôli nej. To ani náhodou.