Bardka a princ severu

Prológ: Spev besov

Hiiiii, Vítam Vás teda späť upravenou a celkom novou Wirou. Pridávam k prológu rovno aj prvú kapitolu. Tým čo to už tento príbeh čítali predtým sa ospravedlňujem za to čo som spôsobila.

Áno som strašný človek, ale keďže príbeh mal veľa chýb (a nie len tých gramatických). Rozhodla som sa preto pre jeho stiahnutie. Pracovala a rozmýšlala som nad ním veľmi dlho a aj keď stále nie je úplný rozhodla som sa ho sem znova pridať.

Tak a teraz si prosím urobte kávu alebo čaj a pohodlne sa usaďte.
Prajem Vám príjemné čítanie.

Larisa_the_shortie💙

Bola tmavá noc.

Jediným zdrojom svetla bol veľký, striebristý mesiac v splne a hviezdy rozsiate po oblohe. Ich svetlo ledva presvitalo pomedzi listy hustých korún stromov s ktorými sa pohrával jemný vietor. Ďaleko od ľudí, v ďalekej krajine menom Svjørtgard, ktorá sa nachádzala východnejšie, ako východ a západnejšie ako západ, v korune jedného zo starých dubov sedeli na konári tri deti. Jedno dievča a dvaja chlapci. Ich spev a smiech sa rozliehali dolinou unášané veternými besmi teplých letných nocí.

Jeden chlapec sa zodvihol a zliezol zo stromu. ,,Poďme sa hrať na skrývačku," zavolal z dola na svojich dvoch priateľov, ktorý ho ešte stále pozorne sledovali z vrchu, sediac na konári ani vrabce. Bol najstarší. Rozpustené, hnedé vlasy farby agatového medu mu splývali na ramenách. Oči čo by za dňa mali tmavo hnedú, gaštanovú farbu mu teraz hrali do čierna a vyzerali, ako dva uhlíky. Na sebe mal bielu rubašku z ľanu, a vlnené nohavice, tiež hnedej farby.

,,Dobre, ale rátaš," odpovedalo mu dievča. Malo po pás dlhé, rovné havranie vlasy zapletené do dvoch priberaných vrkočov. Bežne bledšie dymové zeleno-modré oči sa mu v mesačnom svetle zmenili na oceľovo-šedé. Malo na sebe len jednoduché biele šaty z ľahkej ľanovej látky a fialovo hnedú tkanicu okolo pása ako opasok.

Spýtavo sa pozrelo na plavovlasého chlapca sediaceho vedľa nej, ktorý pritakal na súhlas. ,,Vymyslel si to Einar, tak začni rátať prvý!"

Druhý chlapec bol prostredný z troch detí a dlhé plavé vlasy mal stiahnuté koženou šnúrkou do chvosta, ktorý bol ňou celý obmotaný. Jeho oči mali slabý odtieň zelenej, ktorý sa prelíval so žltou. Na sebe mal tenkú bledomodrú vlnenú rubašku a vlnené nohavice z tmavošedej vlny. Rovnako tak, ako aj starší chlapec mal okolo pása kožený opasok z ktorého každému visel malý nožík.

Starší chlapec sa teda oprel o strom a začal rátať.

Jeho dvaja kamaráti zoskočili zo stromu a utekali sa niekam skryť. Prišli na lesnú čistinku, o ktorej vedeli len oni traja, a sem sa chodili hrávať. V tichosti sa tam učupili, zašili a čušali tam, ani čoby vši pod chrastou.

,,Kde toľko trčí? Ja už to tu dlhšie nevydržím," ozval sa ten mladší chlapec, keď Einara dlho nebolo. Bez ďalšieho slovka sa zdvihol a vykročil smerom ku skalnej stene, čo sa dvíhala naproti.

Dievča sa zľaklo, že ho tam nechá, a tak po ňom šepky skríklo ,,Počkaj, kam ideš? Zostaň tu!" Snažilo sa ho zastaviť, ale chlapec nevšímajúc si narastajúci strach v jeho hlase kráčal ďalej. Zrazu mu zmizol z dohľadu vo vysokej už suchej a zlatistej tráve. Bálo sa, a tak sa rozbehlo sa za ním. ,,Ragnar, Ragnar!" volalo naňho.