Bardka a princ severu

V. Milujúci brat a bratská láska

Oba kone zastali.
Nochovi pod kopytami zažblnkotala voda, čo ju zobudilo. K domcu jej brata išli okľukou a po niekoľkých hodinách v sedle už bol aj kôň smädný. Celý ten čas len premýšľala nad slovami dievčaťa, a nad tým, čo sa tam stalo. Neustále mala pred očami obraz tej ženy...

Po ceste zaspala a teraz sa stuhnutá a ubolená snažila posadiť. Nemusela sa pozrieť na zem a vedela, že vošli do dôverne známeho horského potoka. Ťarbavo vykĺzla zo sedla a dopadla do mokrého. Pripomenul sa jej vyvrtnutý členok, ale bolesť sa snažila nevnímať. Musela sa uistiť, či sú už chalani doma. Dúfala, že sú v poriadku.

Voda horského potoka ľadová tak, až celá stŕpla, jej obmývala už aj tak zmrznuté nohy. Pred sebou, videla obrys ich chatrče. Svietilo sa v nej a pocítila, ako jej kameň, ktorý jej po celý čas zvieral hruď zo srdca z časti opadol. Mala nutkanie rozbehnúť sa za nimi, no rozmyslela si to. Pozrela raz na Torvi a kone, potom na chalupu a znova na nich.

,,Choď! Ja ich odvediem do stajne." Zobrala jej z rúk Nochove opraty, keď videla jej ustarostený a nedočkavý pohľad musela sa usmiať. Torvi mala alabastrovo bielu pokožku, ktorá ostro kontrastovala s jej plavými vlasmi po pás a zvýrazňovala jej hnedé oči, ktoré vyzerali byť skoro tak tmavé, ako by boli čierne. Wira vždy rozmýšľala, ako môže byť Helgyho dcérou, no črty tváre a pehy ju vždy presvedčili.

Zvraštila obočie. Zaváhala. Chcela, aby tam predsa len išla spolu s ňou. ,,Dobre ale ponáhľaj sa!" vyslovila to, ako prosbu.

,,Neboj sa, určite sú v poriadku a nedovolím, aby ti brat hovoril, čo máš robiť. Už som sa s ním rozprávala..." Ubezpečila ju. Wira ju tuho objala a ona jej objatie opätovala. Torvi sa po chvíli odtiahla. ,,Choď už, hneď prídem za vami!" a posúrila ju. Ona sa vybrala k domu spolu s výčitkami, že všetko necháva na nej.

Z tmy pred ňou sa vynoril veľký štvornohý obrys. Najprv sa zľakla a zastala. Z tmy na ňu skočil ich pes Bork a za ním sa rovnako, ako on vynorila z tmy trojica ľudí. Spoznala v nich brata a Einra s Mikulom.  Rune v ruke držal drevené vedro. Wira si kľakla na jedno koleno k Borkovi, ten ju začal olizovať. Chalani sa o niečom rozprávali a pokračovali ďalej v rozhovore. Nevšimli si ju, ani Mikula, ktorý stál pri nich a pokojne ich počúval. ,,...mal by si jej to povedať ty!" dohováral mu Einar. ,,Povedz jej to sám, ja ti už havrana robiť nebudem. Vieš že si myslím, že si na ňu pritvrdý. A nemyslím si to len ja."

,,Uvedomujem si to. Poviem jej to teda, ale nie dnes, už je neskoro, a ktovie, kedy sa vrátia," odpovedal mu Rune. On sa naštvane zvrtol na päte a pobral sa do chatrče, pričom rachol za sebou dverami. Rune si povzdychol a otočil sa na Mikulu. Viditeľne bral Einara s rezervou, čo sa mu samozrejme nepáčilo. ,,Povedz jej to ešte dnes, je to predsa tvoja sestra! Nemôžeš k nej byť taký chladný, nie si jej otec a ona už nie je dieťa," prihovoril sa mu Mikula a položil mu vrúcne ruku na plece. Rune sa zhlboka nadýchol. Vedela si predstaviť, ako v tej tme pretáča očami. Einar s Mikulom ho presviedčajú márne, bol to vopred prehratý boj. Prestala hladkať Borka. Nepáčilo s jej, že niečo pred ňou jej taja a podľa všetkého to súvisí s tým, čo sa stalo dnes v Bolgare a je v tom aj tá dvojica s Hakonom. Čo je to zo všetkými? Pes jej pozeral do očí a začal mrmlavo kňučať, znelo to skôr, akoby sa s ňou rozprával. To ju vytrhlo z rozmýšľania. Chcel, aby mu venovala svoju plnú pozornosť. ,,Prepáč. No áno, ja viem," prihovorila sa mu maznavo a začala ho škrabkať na bruchu. To Runeho a Mikulu upozornilo na jej prítomnosť a obidvaja otočili hlavy jej smerom. Mikula si ju všimol ako prvý. Zakýval jej a rezignovane nasledoval Einara. Ona mu odkývala a na druhej strane bola neskutočne rada, keď videla, že sú všetci traja tu a sú v poriadku.

Ostala s bratom sama. Ustarostene sa na sestru zamračil a naštvane vykročil k nej. ,,Konečne, kde ste boli?! Čakali sme vás popoludní, no vás nikde, už sme sa začínali strachovať," vybehol po nej vyčítavo a Bork sa bojazlivo skoval za ňu. Ona sa postavila. Vzpriamila sa a pozerala bratovi priamo do očí. Bola pripravená na čokoľvek. Už mala dosť toho, ako musela skoro neustále robiť, čo jej povedal. Runemu sa však zároveň uľavilo, keď ju videl a tak pokračoval už pokojnejšie. ,,Som rád, že si celá sestrička," postrapatil jej dlhé tiež čierne vlasy rovnaké, ako tie jeho a objal ju.