Bardka a princ severu

IX. Čerstvé jazvy

Druhý jej presvišťal popri uchu. Pocítila, ako jej niečo vlhké steká po krku. Chytila sa za ucho a na svojich prstoch uvidela krv. Snažila sa vybrať šíp, ktorý jej držal plášť, no bol hlboko. Zlomil sa jej v rukách. Obmotala si látku okolo ruky a zúrivo ňou trhala, ale látka bola precizne utkaná. Dráča okolo nej nepokojne poskakovalo a škriekalo. Skry sa, musíš sa skryť! napadlo jej a skôr než to stihla vysloviť nahlas on akoby jej myšlienky počul, zmizol niekde v mesačnom tieni lesa.

Blízko seba začula zasvišťať ďalší šíp. Zapichol sa s dunivým a tlmeným žuchnutím. Niekde spoza nej sa ozvalo zastonanie, začala sa vyplašene obzerať. Zbadala Rogara, ako beží naproti mužovi, ktorý práve vybehol z húštiny, s so šípom v ramene. Po chrbte jej prebehol mráz, stihla len žmurknúť a muž bol bez hlavy. Rogar bol v okamihu pri nej a narábal s mečom, akoby nič nevážil. Druhou rukou sa kryl štítom a za opaskom sa mu hojdal scramasax. Zo snenia ju vytrhol rev, z lesa sa vynoril ďalší Katorčan a mieril k nej. Pohľadom zablúdila na svoj meč vytiahla ho z pošvy a rozsekla ním svoj plášť, aby sa v poslednej chvíli vyhla pozlátenej kopiji, ktorá sa zabodla do stromu na mieste kde ešte pred sekundou stála. Spod šišatej prilby na ňu naštvane zazeral muž olivovej pleti, s tenkými fúzikmi, bez brady, so zlatým krúžkom cez tenké obočie a snažil sa vytiahnuť svoju kopiju z dreva, no nepochopil, že to nie je sekera a kopijou sa strom rúbať nedá. Obaja tam tak stály, pozerali na seba a čakali čo ten druhý spraví. Pustil ju a vytasil spoza opaska kindžal. Videla, že ide po nej a tak zovrela meč v ruke tuhšie a rozhodla sa brániť sa. Obaja bez štítov vyhýbali sa úderom jeden druhého, no nie dlho. Bolo jasné, kto tento súboj vyhrá, nemala proti nemu šancu, bol silnejší a jeho údery tak isto. Pod tým posledným jej vypadol meč z ruky. Muž sa zaškeril a lakťom ju pritlačil o strom. Niečo jej povedal v katorčine, no ona mu nerozumela. Neušiel jej však slizký tón jeho hlasu, plný nadradenosti, zhnusenia, ale aj chorého nadšenia. Vyvaľoval na ňu veľké oči, ktorých farba sa v tom šere rozoznať nedala. Potriasol ňou a tresol jej pri tom hlavu o strom. ,,Hmm?" spýtal sa jej dožadujúc sa odpovede na jeho otázku, nemohol však vedieť, že mu nerozumie. Znova sa jej opýtal to čo pred tým, pohľadom si ju premeral, pritisol sa k nej a trochu povolil na krku. Neodvrátila od neho pohľad, aj keď sa takmer celá triasla od strachu. Nazbierala sliny a napľula mu do tváre. On ju pustil a začal si ju utierať, všimla si za jeho opaskom malý nôž. Vzala mu ho a bodla ho ním, najprv raz a potom druhý i tretí, aby si bola istá, že je mŕtvy. Vzala svoj meč a rozbehla sa na pomoc Rogarovi.

Rogar stál v mesačnom svite, utierajúc si meč do rukáva, nad telom človeka. Bolo v bruchu čistým rezom prerezané na dve polovice a aj v šere videla, ako sa z neho vyliali črevá a počula, ako s nechutným mľasknutím dopadol obsah na zem.

Dobehla k nemu v pravej chvíli. Ani sa v tom strachu o neho nestihla zhnusiť.  Podlomili sa mu nohy, a padol na kolená. Zachytila ho no bol neznesiteľne ťažký a takmer pod tou váhou spadla z nôh. Keď jej zrak padol na tú pohromu zdvihol sa jej žalúdok ale potlačila to naspäť. Jednu jeho ruku si s námahou prehodila okolo krku a s jeho veľkou pomocou ho odtiahla za najbližší krík. Tam ho opatrne položila na zem. Zastonal.

Snažil sa posadiť držiac sa za ranu. ,,Nechaj ma, nič to nie je Budem v pohode, je to len škrabnutie. Zavolaj kone a draka, musíme ísť," ruky sa mu podlomili a hlava mu spadla na zem.

,,Lež v kľude, pozriem sa ti na to a pokúsim sa ti ho vytiahnuť," pritlačila ho jemne naspäť k zemi, rozstrasenýami rukami keď sa opakovane pokúšal postaviť.

Tvár sa mu od bolesti zvraštila a z vážnosťou prehovoril ,,Nie, ser na to, každú chvíľu sa tu môžu zjaviť ďalší." Mal pravdu, ale nechcelo sa jej cestovať samej. Zlomila ho, aby nezavadzal a pritakala. Zapískala. Kone pricválali takmer ihneď. Rogar nemal silu vyliezť na svojho sivka, ona by ho naňho nedostala a tak sa aspoň zachytil o sedlo, podopieral sa a ona ho pridržiavala z druhej strany. Celý čas ju sledoval takmer kalným pohľadom. Hlavne ostaň so mnou, zostaň pri vedomí. Pomyslela si.