Bardka a princ severu

IV. Predzvesť obdobia búrok

Ahojteee, je tu nová kapitola a s ňou pokračovanie. Na jej konci nájdete aj  dodatky k príbehu. Takže prosím usaďte sa a ako vždy si spravte pohodlie, či už pri čaji alebo káve a nechajte sa vtiahnuť do môjho sveta ;)

    S láskou Larisa_the_shortie 🖤

,,Pozrime že koho to tu máme!"

Stálo tam to bielovlasé dievča a s nechuťou si ju premeriavalo. Chytilo medzi prsty prameň jej vlasov a obtočilo si ho okolo prsta. Obišlo ju a zastalo pred ňou pozerajúc sa jej do očí. Prekrížilo si ruky na prsiach.

,,Tvoj kamarát nám dlží ospravedlnenie. Nabudúce si drž toho svojho psa od môjho snúbenca ďalej." 

Snúbenec? Čo? Kto si myslíš, že si, keď Einara voláš psom? Wira sa ju snažila ukameňovať pohľadom. Dievča bolo od nej len o niečo vyššie a tak nemusela veľmi zakláňať hlavu. Nemala dnes náladu na nijakú hádku, ani boj. Nechcelo sa jej naprávať veci za Eianara pretože ju naštval, ale dlhovala mu to. Prišla sem práve preto, aby mala od takýchto vecí pokoj, no asi to bolo jej prekliatím. Prehltla hrču škaredých slov, čo sa jej spravila v hrdle. ,,Mrzí nás to, ospravedlnenie je na našej strane," zamrmlala ľahostajne bez štipky emócie.

Pokúsila sa ju obísť, ale ona jej znova zastala cestu a nechcela ju pustiť. Rozzúrene do nej strčila. ,,Kto si a čo odo mňa chceš? Ospravedlnila som sa zaňho. Ja som ti nič nespravila, ak niečo chceš choď za ním, je v stajniach," vyštekla na dievča.

Ono sa len zachechtalo ,,Prepáč, mi moju neslušnosť Wira, som Soria. Aj by som povedala, že ma teší milá Kavka, no opak je pravdou. Ak by som nemusela nestojím tu pred tebou. Poslal ma Hakon a rozkaz je rozkaz," hovorila s pobavením.

Keď spomenula jeho neprekvapilo ju, že vie kto je. Čo chce? Povedala som mu aby mi dal pokoj.

Strojene sa na ňu usmiala ,,Ak ťa to poteší, je to obojstranné. Nech už ťa poslal za mnou s čímkoľvek odkáž mu, aby sa strčil," dochádzala jej trpezlivosť. Bolo jej jedno, že Hakon je princ. Princ, neprinc, zneužil že bola opitá.

Soria sa len znova zasmiala ,,Tch, nič sa medzi vami v tú noc nestalo. Bola si tak opitá, že si bola, ako bábika... Odkaz je najmä pre tvojho brata. Mám vás varovať. Katorské vojská sú už pred bránami, budú mierať ľudia," povedala ľahostajne obzerajúc si nechty.

Tlkot Wirinho srdca sa spomalil, zvuky okolo nej stíchli a stiahli sa kamsi do úzadia. V ušiach jej hučalo. Trocha sa jej podarilo upokojiť, a nervózne sa zasmiala. ,,O čom to pre bohov hovoríš? Veď som...," pokrútila hlavou a zovrela päste. ,,Čo by tu chcel Kator?" zmenila tému.

,,Hakona, teba, mňa, tvojich bratov... nie je to jedno? Teba to trápiť nemusí. Dôvod na vojnu sa nájde vždy," mykla pokojne plecami Soria a znova si ju premerala pohľadom. Wira zaškrípala zubami. Ak si robila srandu, tak to bol veľmi zlý vtip a k tomu aj zle načasovaný. ,,Veď je čas prímeria vojna sa dávno skončila. Majú všetko, čo chcú..."

,,Si len bardka, nerozumela by si tomu," zaškerila sa a otočila sa jej chrbtom.

Wira na ňu zavrčala. Nebyť bardov nič o svete neviete. Tá arogancia ju nesmierne vytáčala. Ešte som s tebou neskončila! ,,Daj si pozor na jazyk! Nepoznáš ma! Mala by si prestať hovoriť nezmysli a povedať mi na rovinu o čo tu ide! Lebo inak...!" povedala s chladnosťou, hodnou Runeho, ktorá bola cítiť na siahy ďaleko, ale zarazila sa. Nevedela, čo by spravila. Pustiť sa s ňou do ruvačky? Bitka by nič nevyriešila, ale nechcela tam ani len tak ostať nečinne stáť a nechať sa urážať od neznámeho človeka. Soria sa na ňu ani len neotočila, a s posmechom povedala ,,Ale čo? Myslím, že počujem len zakrpatenú sučku, ktorá šteká, ale nehryzie. Haf, haf! Mala by si sa ponáhľať, vravím ti pravdu!"