Popros! 2

Čas k spojenectvu

Prvá noc v novej izbe bola zvláštna...trochu znervózňujúca, desivá a predsa z nej mal Claudio radosť. Nikdy nebol nadšený z cudzej prítomnosti. Doposiaľ mu vyhovovalo obývať súkromnú miestnosť, prijímať zákazníkov priamo v nej a voľne sa pohybovať po celom komplexe, kde bol držaný...avšak tento krát to bolo výnimočne iné.

Blonďavý chlapec, z ktorého aj napriek jeho viditeľne nie najlepšiemu stavu sršalo nebezpečie a zvláštny druh moci, ktorý mu naháňal vzrušujúce zimomriavky, ho totiž zaujal...dalo by sa povedať, že to bol prvý človek, ktorý v ňom kedy podobný pocit vzbudil...preto, aj keď sa ho zvláštnym rešpektujúcim spôsobom bál, jeho záujem to len znásobilo.

A hoci spolu veľmi nehovorili, keďže on nevedel, ako začať rozhovor a mladík, ktorého poznal pod menom Ian od hlavného otrokára, nevyzeral, žeby mal záujem s nim o niečom debatovať, predsa len po tom túžil. Chcel vedieť, čo je zač, chcel vedieť, odkiaľ ide ten pocit, ktorý z neho cíti, prečo ho pri ňom v noci mrazí a prečo má chuť vypýtať si od neho rozkaz...prečo ho má chuť splniť, nech už by bol akýkoľvek. Cítil sa pri ňom dobre...avšak nevedel, ako to povedať, ani ako to sám sebe interpretovať.

A tak išli dni...dni v tichu, dni kedy bol Ian odvedený inam a vrátil sa dokaličený ešte viac, dni, ktoré prespal...a potom dni, počas ktorých bol Claudio po prvý krát svedkom skutočného otrockého vzdoru. Samozrejme, odkedy prišiel do tohto biznisu, videl už mnoho iných detí, ako sa bránia...zvyčajne ešte v časoch svojho tréningu, avšak ešte nikdy nie, žeby nejaký zo zákazníkov alebo otrokárov pred otrokom cúvol.

S Ianom však bolo všetko úplné iné...čoho bol konečne svedkom po pár dňoch. Do uší niektorých zákazníkov sa totiž dostalo, že dve špeciality bývajú po novom spolu, načo si ich objednali naraz. A Claudio, hoci mal teda plné ruky, respektíve ústa, práce so svojim chlapom, predsa len sa väčšmi sústredil na Ianovu časť ródea vedľa na posteli.

Ten tam totiž len tak sedel, spútaný uprostred postele s rukami v pozícii pripravenej na útok...pohľadom sa intenzívne díval na dvoch mužov, ktorí boli jeho dnešnými zákazníkmi a agresívne sledoval, ktorý sa k nemu priblíži. Nevyzeralo to, žeby sa niektorému chcelo...a Claudio sa im nedivil, ak by pod tým pocitom, čo z blonďavého mladíka sálal, rovno odišli z izby a viac sa nevrátili.

,,Hej Miky! Nechceš si vymeniť decká?" zaujímal sa jeden.

,,Prečo? Nebodaj sa ho bojíš?" zasmial sa chlap, ktorému Claudio fajčil, ,,Neboj, on len vyzerá hrozivo, možno ťa kopne, vybije ti zub a budeš trochu mimo, ale keď už ho dostaneš do správnej polohy a schmatneš ho za ten obojok, je to úžasné...akoby si pretiahol svojho šéfa, na ktorého furt nadávaš...ver mi, mať pocit moci nad niečím takým je závislosť." uchechtol sa chlap, ktorý chodil k Ianovi častejšie práve kvôli tomu, aby si vybil svoju frustráciu voči mocnejším ľudom, ktorým v skutočnosti ublížiť nemohol.

A tak Claudio periférnym pohľadom sledoval, ako dvaja muži Iana na posteli obkľúčili a vrhli sa na jeho telo, sledoval, ako ich ten kopol, hoc musel byť riadne oslabený...ako jednému vrazil a pokúsil sa z postele dostať, hoc mu to reťaze, ktorými bol večne spútaný, nedovoľovali.

,,Dotkneš sa ma a vykastrujem ťa!" zavrčal Ian, keď ho jeden z mužov dokázal chytiť za nohu a pritiahol si ho k sebe, no ten mu strelil znovu, tento krát zdola do brady, až chlap šokovane v bolesti opäť cúvol.

Obaja zákazníci sa vydesene pozreli na chlapa, ktorému Claudio medzitým stále fajčil: ,,Miky! Nepáči sa mi to...poďme si objednať iného." namietali.

,,Ach..." povzdychol si ten, načo teda z Claudiových úst svoj penis vysunul, ,,dobre, dobre...ukážem vám, ako na to..." prehlásil hrdo, ,,jebal som s ním už päť krát...prvé dva razy som mal tiež problém a potreboval som asistenciu od otrokárov, ale už viem, že na neho treba cez obojok." podišiel k Ianovi, ktorý na neho zazrel ešte agresívnejšie, než na dvojicu pred tým.