Popros! 2

Čas k sebapoznávaniu

Bol zvyknutý, že mu na narodeniny nikto nič nedával. Aj keď to tak kedysi nebolo, už si takmer nespomínal, kedy bol vôbec na tento deň doma, nie to ešte dostal od rodičov darček prípadne mal zorganizovanú oslavu. Andrew ani netušil, či jeho matka vôbec vie, že narodeniny má, no nemohlo mu to byť viac jedno. Jeho kamaráti vedeli, že ich nerieši a preto mu len slovne zablahoželali alebo mu dali dvacku či pivo a deň išiel ako vždy ďalej. Nevadilo mu to, oveľa divnejšie by bolo, ak by sa v tento deň zrazu niekto zaujímal.

Andrew by ani nevedel reagovať...a preto ani nevedel, keď sa tak zrazu stalo. Bolo to už nejaký čas od toho, čo sa dal s Elwim do bližšieho kontaktu a on si ho v tento deň zabral. Andrew si prv ani nespojil, žeby to robil kvôli narodeninám, očakával nejaký klasický výlet do kina, či do lesa, kde tak rád Elwi obdivoval stromy a ukazoval mu, ako ich rozoznávať, čo pokladal za nudné, no stále to bolo lepšie ako byť doma.

Avšak v ten deň mali iný program. Elwi ho vzal do cukrárne, v ktorej brigádoval a Andrewa zaujalo, že v nej nikto iný nebol. Vedel, že Elwi pochádza z chudobnej rodiny, že tvrdo pracuje, aby mali z čoho žiť, že má starostí nad hlavu...preto by ho neprekvapilo, ak by ho sem vzal len ako doprovod a šiel by robiť. Avšak to, že tu boli sami, bolo zvláštne.

,,Dnes máme zatvorené, majiteľka je chorá a nechala mi to tu na starosti na upratovanie," objasnil, ,,tak mi napadlo, žeby som ťa nechal poupratovať koláče, s ktorými nemáme, čo urobiť." vyzeral nadšene.

Andrew lákavú ponuku prijal: ,,Poviem hneď, že ideme jesť, nie? No dávaj, čo máš dnes dobré?" spokojne došiel za pult. Nebolo to prvý krát, čo mohol zadarmo jesť veci z tejto cukrárne, Elwi mu nosil koláče furt, no toto bolo prvý krát, čo ich servíroval tu.

Jednoznačne však neočakával, že budú všetky urobené špeciálne pre neho. Bolo to až divné, ako mal každý koláčik na sebe napísané HBA v skratke Happy Birthday Andrew a potom, čo sa chcel spýtať, čo to má byť a Elwi ho zozadu prekvapil veľkou tortou, došlo mu, že nejakým spôsobom zistil, že má narodeniny, aj keď mu to on nevravel.

Avšak nebránil sa...keďže urobil pistáciový koláč s jahodami, nemal dôvod odmietnuť, a tak sa do torty pustili.

,,Všetko najlepšia, Andrew..." zapálil mu sviečku a poradil mu, aby si niečo želal.

Avšak Andrew nevedel, čo...nemal nič, čo by chcel, nemal nič, čo by od života očakával...a tak si len v duchu pomyslel "nech už konečne vypadnem z toho hnilého domu" a sviečky sfúkol.

Elwi nadšene zatlieskal a potom, čo tortu rozkrojili a sadli si do dnes súkromnej cukrárne, Andrew sa opýtal: ,,Ako vieš, že mám narodky?" nerozumel.

,,To je tajomstvo." usmieval sa Elwi a podal Andrewovi kúsok koláča.

Atmosféra bola naozaj príjemná, v pozadí hrala klasická hudba, akú tu mali vždy a Andrewovi padlo vhod, že tu nikto iný nie je. S týmto chalanom to bolo vždy fajn...hovoril s ním, akoby presne vedel, čo chce počuť, Andrew sa nemusel mať na pozore a mohol trochu upustiť od svojho obranného nadávania.

Po pomerne dlhom čase to boli pekné narodeniny. Torta bola výborná, zvyšné koláče na tom boli rovnako a keď dojedli, Elwi odbehol dozadu s tým, že má pre neho ešte jeden darček. Andrew netušil, čo také mu môže chudobný chalan dať, no bolo mu to jedno...už len to, že mal toľko koláčov, bolo viac než dnes očakával. Preto keď mu mladík doniesol zozadu zelený balón, len sa pobavene zasmial a prijal ho v domnienke, že ide o reálny darček.

,,Budem vyzerať popiči, keď s tým pôjdem po ulici." uchechtol sa.

,,Je to zlaté, hodí sa ti k vlasom." natiahol k nim Elwi ruku a Andrew sa nebránil. Už bol zvyknutý, že ho tento chalan chválil za veci, ktoré mu doma kritizovali, a tak ho nechal zrovnať farbu s balónom.