Popros! 2

Čas k stretnutiu

Lukas nikdy nevyžadoval veľa pozornosti. V poslednej dobe si zvykol, že sa mu pán venuje v normálnych veciach viac, než čo zažil pri iných pánoch a na druhej strane menej v tých nepríjemných. Dokonca aj samotný sex, ktorý bol pre neho vždy zlá záležitosť, bol pri Stefanovi niečím, na čo sa tešil. Na tom, že však bežné milé aktivity nezažíval často a teda ich veľmi nepotreboval, to nič nemenilo a on teda nevedel, čo robiť, ak ich bolo zrazu veľa naraz.

Samozrejme ho tešilo, ak mohol tráviť s pánom čas pri hocijakej činnosti a bol vďačný, že sa mu venuje tak ako nikto iný. Avšak nech už robil s pánom čokoľvek, predsa len to bolo krásne kvôli tomu, že to robili spolu. Keď tu bolo náhle viac ľudí, keď tu bol zrazu Zack a niekde v diaľke na nich kukali ďalší chlapi, Lukas sa cítil nesvoj.

Preto, hoci boli jeho narodeniny, ktorým sa stále snažil pochopiť, pekné a všetko vyzeralo naplánovane, nedokázal sa uvoľniť. Stotožniť sa s tým, že je stredobodom pozornosti nebolo ťažké, keďže bol na aukcii viac krát, ale stotožniť sa s tým, že je v strede dobrej pozornosti, bolo proste neprirodzené.

Lukas nevedel, čo vravieť, nevedel, ako za všetko, čo dostáva poďakovať, či nie je divné, že stále ďakuje. Neustále hľadel na pána v snahe to od neho zistiť.

Stefan sa naopak snažil, aby sa jeho chlapec cítil dobre, snažil sa ho mať bližšie k sebe než k Zackovi a chcel, aby pochopil, aké majú byť narodeniny príjemné. Avšak dokázal vycítiť, že je chlapec nervózny. Preto keď sa naraňajkovali a začali vykonávať spoločné aktivity, snažil sa to udržať v pokojnej forme.

Ak by mal mať Lukas narodeniny iba s ním, Stefan by to nenaplánoval tak prehnane, nechal by to na úrovni pekného spoločného dňa, keďže mu neprišlo, žeby Lukas stál o zbytočne akčnú zábavu. Avšak Zack si chcel všetky tie roky vynahradiť a značne to preháňal.

Stefan vedel, že za to v podstate tiež nesie zodpovednosť, keďže naplánoval, že Zack vypadne skôr ako sa zotmie. Preto sotva sa naraňajkovali, Zack ich vytiahol von. Stefan bok zvedavý, kam ich vezme, no úprimne sa mu nikam ísť nechcelo.

Našťastie nešli ďaleko, nevyužili ani autá a Stefana iritovalo, ako sa chlap k Lukasovi celý čas ich chôdze mal. Držal sa na krajíčku, aby mu nevrazil a neposlal ho do neoznačenej podzemnej cely v niektorej z blízkych väzníc, kde by sa s ním nesrali. Zakaždým si však zopakoval, že na to nie je racionálny dôvod.

Stefan sa ukľudňoval faktami, že Zack dnes vypadne a viac sa dlhý čas neuvidia.

,,Pane?" pozrel Lukas na pána, ,,Kam ideme?" nebol si istý.

,,Kam ideme?" spýtal sa Stefan Zacka.

,,Uvidíš." prehlásil Zack spokojne.

,,Netuším, ale neboj, keby niečo skúša, zastrelím ho." šepol Stefan Lukasovi, načo chlapec prekvapene zažmurkal a pozrel na Zacka.

,,Pán Zack?" šepol

,,Áno, Lukas?" usmieval sa Zack nadšene.

,,Nič neskúšajte." poradil tíško, načo Zack zmätene zažmurkal, no vyjasnenie nedostal.

Kráčali celkom dlho, než sa začal Stefan nazdávať, že sa stratili, respektíve, že asi mieria do nejakej pasce. Našťastie sa však mýlil a ani nie za desať minút ďalšej chôdze sa začala lesná cesta rozširovať, čím im ponúkla pohľad na žlté pole.

Stefan si nebol istý, či niečo podobné v blízkosti bolo, no keďže sa v miestnej Grosvelskej oblasti nevyznal, nemienil nad tým veľmi dumať. Keď vyšli z lesa, pred nimi sa rozľahlo slnečnicové pole.