Popros! 2

Čas k asexuálovi

Keď sa prebral, ležal na dlážke. Na telo mu dopadali chladné kvapky zo stropu kúpeľne. Rozprašovače nad ním zasiali celú miestnosť ľadovou vodou, krv z kachličiek odtekala spoločne s ňou do mnohých odtokov a Dave iba zmätene ležal na chladnej zemi. Celé telo sa mu triaslo. Nevedel, či viac zimou alebo desom, ktorý ho po nočnej more napĺňal...prípadne, či za to môžu veci, ktorými si včera prešiel.

Nestihol si však zrovnať všetky myšlienky, keď chladná sprcha zhora ustala a v kúpeľni viac nič z krvavých škvŕn nezostalo. V rovnakej chvíli sa dvere do kúpeľne otvorili a dnu vošiel Ian. Dave nemal najprv energiu na to vôbec reagovať na jeho príchod. Iba v tichosti ležal a rozmýšľal, či Ian vedel detaily jeho traumy, keď ho zamkol práve v kúpeľni.

Avšak Ian nič nevedel...bola to iba náhoda, ktorá v ňom vyvolala ešte prehĺbenie strachu z krvi. V tejto chvíli mal však pocit, že má mozog natoľko zaplavený nepríjemnými podnetmi, že ďalšie nedokázal plne zaznamenať.

Keď sa po chvíľke pohol, do tela mu udrela prudká bolesť, donútiaca ho vyčerpane zastonať, načo prestal v snahe posadiť sa a radšej sa znovu uvoľnil.

,,Užil si si noc?" spýtal sa ho Ian od dverí, keď usúdil, že je kúpeľňa dosť čistá na to, aby do nej vošiel.

Dave neodpovedal, nemal chuť ani dôvod, no keď začul Ianov spokojný smiech a následné kroky, rozhodol sa, že mu nemôže dať toľký pôžitok: ,,Mieniš mať rovnako debilné otázky každý deň?" zaujímal sa.

,,Ak ťa serú, jednoznačne," prikývol Ian, ,,a teraz vstaň, mám dnes pre teba prekvapenie, ktoré som ani ja nečakal." sadol si na kraj vypustenej vane.

,,Nechce sa mi," Dave nemal dôvod spolupracovať, ,,keď niečo chceš, dotiahni si ma tam. Nebudem robiť robotu za teba." podložil si rukami hlavu a zavrel oči na znak, že sa hýbať nemieni.

Ian sa pobavene zasmial: ,,Dobre...keď sa ti tu tak páči, povenujem sa zatiaľ Jaylovi a vrátim sa, keď si to rozmyslíš." vstal Ian.

Dave zmätene otvoril oči a pozrel na Iana: ,,To bolo rýchle." niečo sa mu nezdalo.

,,Krvi som zohnal na desať spustení, kľudne ti dnes venujem viac než jeden postrek," uchechtol sa, ,,chcem vidieť, ako dlho to vydržíš."

Davovi došlo, o čom hovorí, načo sa s ťažkosťami vytiahol do sedu. Venoval Ianovi chladný pohľad a následne sa chytil kraja čistej vane. Zhlboka sa nadýchol a zo všetkých síl sa rukou vytiahol do polo stoja, následne do stoja a keď napokon ukľudnil svoje kolená z intenzívneho chvenia do znesiteľnej lability, vystrel sa.

Celé telo ho ukrutne bolelo, nebol schopný prirodzene chodiť a mal pocit, že každý čin cez napínanie svalov až po dýchanie bude dnes agónia. Napriek tomu vykročil k Ianovi.

,,Dobrý ťah," odfrkol si, keď popri ňom prešiel k východu až do zrkadlovej mučiarne, ,,chuj."

Hneď, ako bol vonku z desivej kúpeľne, ktorá bola desať krát nepríjemnejšia na strávenie dňa než reálna mučiareň, chytil sa najbližšieho zrkadla. Nechtiac si venoval pohľad, no keďže bol celý v obväzoch a na jeho tele aktuálne neboli žiadne stopy krvi, nič traumatizujúce mu v hlave neprebehlo. Avšak na jeho vyčerpanom výzore to nič nemenilo a Dave sa musel jemne zasmiať nad tým, ako hrozne vyzeral.

Jemne si chytil dlhý prameň vlasov a omotal si ho okolo prstu. Aspoň jedna časť jeho tela bola stále rovnaká. Nie žeby na tom záležalo, ale z nejakého dôvodu ho dotyk vlastných vlasov ukľudňoval, respektíve znižoval intenzitu jeho nevoľnosti, ktorú v ňom noc prežitá v krvavej kúpeľni vyvolávala. Na vracanie mal však príliš prázdny žalúdok.