Popros! 2

Čas k prešukanej noci

Jayl nespokojne trhal rukami, spútanými pred sebou na biliardovom stole. Bolo skutočne zaujímavé, že niekto naaranžuje podobne obyčajnú vec na normálnu hru k znehybňovaciemu účelu a Jayl prv nepredpokladal, že to naozaj budú robiť tu. Ostatne, bola tu aj posteľ, bol tu aj obyčajný stôl...a určite aj iné vhodnejšie miesta na hry než bola táto tvrdá zelená vec na biliard.

Ale Ian mal očividne chuť využiť túto herňu naplno, a tak na Jayla nedbal.

,,Ani sme sa poriadne nezahrali." pokúšal sa Iana kopnúť, ako mu uťahoval lano pri kotníku.

,,Neboj, teraz sa pohráme." sľúbil mu ten a potom, čo usúdil, že to jeho zverenec nemá šancu rozviazať, si jeho telo na stole spokojne prezrel.

Jayl ležal na chrbte, nadurdene mykal končatinami roztiahnutými široko od seba a vyhrážal sa Ianovi, že ak bude skúšať nejaké prehnané sprostosti, udusí ho v najbližšej noci vankúšom.

,,Pššt...nekaz atmosféru...uvažujem, čím začneme...chceš si vybrať?" obzeral si ho Ian.

,,Rád by som si vybral niečo, kde sa budem vedieť normálne hýbať." sťažoval sa.

,,To sme už predsa skúšali a nudil si sa, tak netrep." uchechtol sa Ian.

,,To ty si sa nudil." odfrkol si Jayl.

,,Nevymýšľaj," vzal Ian do ruky dve tága a začal si ich obzerať, ,,počet tvojich orgazmov pred a po spútaní je jasným dôkazom...povedz, ktorým začneme?" zakrútil tenším a hrubším tágom.

,,Ani si ma nevyzliekol a už som spútaný, takže ak ma nechceš odviazať, hádam, že ničím." vysmial sa mu Jayl.

Ianovi až teraz došlo, že na tento detail zabudol: ,,Och, fakt...a ja že, čo ti chýba k dokonalosti," zasmial sa, podišiel k baru a vytiahol spod neho malý nôž, ,,poriešime." prehlásil a naklonil sa nad zverenca.

,,Čo robíš?" zamračil sa Jayl, ktorému sa pohľad na nebezpečný predmet na jednej strane páčil a na druhej ho znervózňoval, keďže mal po výbuchu rán na tele už dosť.

,,Skrášľujem ťa, čo myslíš," prehlásil a rýchlym ťahom rozrezal zverencovi tričko, rozopol mu nohavice, zvliekol ich z jeho mykajúceho sa tela a aj tie jednoducho prerezal...odhodil kusy handier na zem a spokojne sa na Jayla zadíval.

,,Preskočilo ti?! V čom pôjdem na izbu?" nepáčilo sa tomu.

,,Vyriešime potom," usmial sa Ian spokojne a zľahka mu prešiel prstami po teplom tele, ,,dúfam, že ti nie je zima," podotkol a spokojne si na biliardový stôl vedľa Jayla sadol, ,,toto je veľmi pekná poloha." usúdil.

,,Nepoviem, že mi je kosa, lebo zas zadrieš nejakú hovadinu typu, že ma zahreješ...vygoogli si už lepšie hlášky." utiahol si z neho Jayl.

,,A ty si vygoogli lepšie urážky, začínam si zvykať." prehodil si nôž do druhej ruky a priložil jeho čepeľ k Jaylovej kľúčnej kosti. Zaujato sledoval, ako jeho hrot zľahka prenikol do tkaniva a vytvoril tak plytkú ranku.

Jayl sykol: ,,Au...čo robíš...?"

,,Keď ťa takto vidím, pripomína mi to mučenie ľudí na kovových stoloch," uchechtol sa, ,,nechceš trochu mučenia?" usmial sa.

Jayl na neho pozeral nemým pohľadom: ,,Preskočilo ti? Príde ti, že mám málo rán na tele alebo čo?"

,,Rán nikdy nie je dosť," spravil mu rýchly rez cez pravý prsný sval, donútiac Jayla k tichému stonu, ako to zaštípalo, ,,aha, aké pekné zvuky pri tom vydávaš. Tiež máš rád nože, tak sa netvár." podotkol a venoval zverencovi spokojný úsmev.