Popros! 2

Čas k denníčku

Claudio sa nudil. Nespomínal si, či vôbec niekedy musel preležať toľko času v posteli. Ak aj áno, určite to nebolo pri vedomí, a tak nezažil tieto útrpné chvíle, v ktorých netušil, čo robiť.

,,Nejdeme sa aspoň prejsť? Veď ten chlap vravel, že môžem ísť do záhrady, keď sa budem cítiť lepšie...cítim sa úžasne." Zaklamal nespokojne.

,,Lekár vravel, že sa nemáš premáhať." zatrhol Richard.

,,Premáham sa práve teraz, keď tu len sedím." objasnil.

Richard si zhlboka povzdychol: ,,Dobre dobre...pôjdeme sa trochu prejsť, ak lekár dovolí, ale najprv počkaj na rannú kontrolu."

,,Tá mala byť pred pol hodinou." dodal Claudio.

,,Vieš, čo sa včera v noci stalo...pravdepodobne majú problémy s priradením nového lekára." pripomenul mu Richard.

Claudio sa natiahol po pohár vody a nespokojne si odpil: ,,Ešte aj moju prácu si dostal na starosti ty." nepáčilo sa mu, že to, čo mal spraviť sám alias postaranie sa o Ianových nepriateľov, nedokázal.

,,Ver, že som z toho nebol nadšený," povzdychol si Richard, ,,jeho kolegovia na mňa pozerali ako na monštrum...a to som za nič nemohol..." pokrútil hlavou, ,,určite nás tu teraz neznášajú."

,,Akoby na tom záležalo." bolo Claudiovi jedno.

,,Záleží...čo ak na teba budú odporní? Môžu ti dávať horšiu starostlivosť...byť odmeraní...to nie je dobré prostredie na zotavovanie." obával sa, keď v tom sa ozvalo zaklopanie na dvere a dnu vošiel mladý muž v bielom plášti.

Jeho krátke modré pramene prirodzene hnedých vlasov, čo bolo vidno len vďaka tmavým korienkom, vytvárali zvláštny dojem, ktorý Richard od lekára neočakával...rovnako ako jeho natešený úsmev a energické nakráčanie k posteli:

,,Dobrý deň...som doktor Kinn, zastupujem za kolegu..." začal natešene a zadíval sa na Claudia s iskrami v očiach.

,,Vyzerá veľmi odmerane, máš pravdu." skonštatoval ten.

Muž prekvapene zažmurkal: ,,Nespomínaš si na mňa?" spýtal sa zmätene, jeho kútiky trochu poklesli.

Claudio pozrel nechápavo na Richarda a potom späť na muža: ,,Ja?" nerozumel.

,,Och," poškrabal sa lekár jemne vlasoch, ,,to nič...už to bude pár rokov, odkedy som opustil otroctvo..." zasmial sa nervózne, ,,jasné, že si ma nepamätáš."

,,Otroctvo?" prekvapilo Richarda.

Muž prikývol: ,,Bol som zverencom otrockého lekára, často som sa s ním staral o zranené a choré deti...a Claudio bol môj obľúbenec, tak som myslel, že možno si na mňa spomína." objasnil.

,,Obľúbenec?" postavil sa Richard, ako mu pri predstave, čo to asi znamená zovrela krv v žilách.

Modrovlasý muž, ktorého útlejšie telo bolo oproti Richardovmu menšie a nižšie, nervózne cúvol a opäť sa zasmial: ,,Ako pacient," objasnil rýchlo, ,,ja...nie som na také vecí, len som tým deťom pomáhal, prisahám." smial sa nervózne, ako na neho Richard zazeral.

,,Och, už si spomínam," ozval sa Claudio, ,,ty si ten červenovlasý chalan, čo mi robil služby aj bez sexu." zaspomínal si matne.

Lekár sa usmial: ,,Už som zmenil farbu."

Richard si teda sadol naspäť a na lekára pozrel: ,,Kedy ste odišli z otroctva? Prečo ste tie zverstvá niekomu nenahlásili, keď ste s tým nesúhlasili?" prepol podvedome do vypočúvacieho módu.