Popros! 2

Čas k zmene

Jayl bol mladíkom fascinovaný. Nie ani tak jeho jemným vzhľadom, ktorý tu nebol zas tak výnimočný, ani tým, že bol podstatne doriadený, čo tiež nebolo pri ľuďoch v Ianovej blízkosti špeciálne...to, čo ho reálne zaujalo, bol spôsob, akým s ním jeho patrón narábal.

Bolo zvláštne sledovať, že ho len tak nehodil do kufra alebo na zadné sedadlo, no položil ho do auta pomerne opatrne, bolo zvláštne sledovať, že sa občas počas cesty pozrel na spätné zrkadlo, akoby kontroloval, či je v poriadku...a hoci Jayl nedokázal identifikovať pocit, ktorý ho pri tom napĺňal, nepáčil sa mu. Ostatne...čo je ten chalan zač a prečo ide k nim?

Samozrejme však nevedel, ako sa s touto otázkou ozvať, aby to nevyznelo divne, a tak mu trvalo až kým došli domov, než sa naozaj spýtal. Celý čas v aute aj ako vstúpili do sídla, bol ticho, akoby v napätí čakal, kde napokon mladík skončí...či má namietať, ak ho náhodou hodí do ich spálne a rozhodne sa ho ošetrovať tam. Až keď Ian vošiel do izby vedľa tej ich a uložil ho na posteli v nej, trochu sa mu, neznámo prečo, uľavilo a dokázal sa spýtať.

,,Kto to vôbec je?" zaujímalo ho.

,,Samuel...Dave ho uniesol spolu s mojimi zamestnancami a očividne si dobre užil." prehlásil Ian, odokryjúc mladíkovo nahé telo v úvahe, či ho má ošetriť teraz alebo až keď sa preberie. Jedno však bolo isté, sprchu potrebuje teraz.

,,Otrok?" zaujímal sa Jayl.

,,Býval...bol na tom veľmi podobne ako to Stefanovo decko, rokmi sa to zlepšilo." podotkol a opäť vzal Samuela na ruky, zamieriac si to do kúpeľne.

,,Hmm..." nasledoval ho Jayl, ,,takže ak by takto skončil iný tvoj zamestnanec, tiež by si si ho vzal domov?" zajímal sa, akoby nenápadne.

Ianovi to nenápadne aj prišlo, keďže absolútne neočakával, žeby mohol jeho zverenec nebodaj žiarliť na dolámaného otroka: ,,Záleží, kto by to bol..." podotkol, ,,ale toto je výnimočný stav, Dave sa po neho možno vráti, je lepšie ho mať dočasne tu z viacerých dôvodov," podotkol, položiac mladíka do vane, keď v tom mu napadlo, ,,máš s tým problém?" nerozumel.

,,Nie, prečo by som mal mať," odbil ho ten, sledujúc, ako si jeho patrón vyhrnul rukávy a začína Samuela umývať od stôp rôznych telových tekutín, ,,ja len...vravel si, že je na toto prostredie zvyknutý...tak ma zaujímalo, čo je zač." podotkol.

,,Ah tak...neboj, nepokúsi sa na teba siahnuť, ako vidíš, je totálne bezbranný a nedovoľuje si na nikoho," zasmial sa Ian, pokračujúc v umývaní, ,,pozná to tu, lebo bol členom môjho háremu, než si prišiel, tak by bolo zvláštne, kebyže jebeme niekde v hoteli." zasmial sa na tom, akoby mu nedošlo, že to neznie práve vhodne.

Jaylom jemne trhlo. Na chvíľu sa odmlčal, než pokračoval: ,,Bol v tvojom háreme?" nepáčilo sa mu, no nepovedal to. Ostatne vedel, že mal Ian veľa iných partnerov okrem neho...vedel, že mal mnoho kurvičiek na jedno použitie a že pár jeho odolnejších zamestnancov s ním spalo viac krát, tvoriac tak hárem...ale tam jeho vedomosti končili...netušil, kto do neho patril, ani čo sa s nimi dialo potom, čo prišiel a Ian hárem zrušil.

,,Áno...nevyzerá na to, ale je celkom odolný," uchechtol sa, ,,vydesený, ale aj tak urobí, čo sa mu povie...taký typický otrok...ostatne, koreňov sa zbavuje ťažko, keď to máš v prirodzenosti." podotkol.

Jayl si pri tých slovách vydýchol: ,,Bál sa ťa?" to je dobre...tak to má byť...ostatne on má byť jediný, kto sa Iana nebojí. Ian sám vravel, že je prvá osoba, ktorá sa k nemu správa bez strachu...a hoci to nebol dôvod, prečo ho má patrón rád, Jayl by nerád prišiel o tento status.

,,Každý sa ma bál, to len ty si divný." uchechtol sa Ian.

,,Ty si divný..." odfrkol si Jayl a zmĺkol, spokojný, že sa cíti lepšie.