Too hot to handle (Juraj Slafkovský fanfiction)

Takto začal náš príbeh...

Volám sa Sára, mám 17 rokov a som tretiačka na strednej. Hokej ma baví už od malička, niekedy som aj hrávala, dnes som už len fanúšička. Bývam v Bratislave na intráku, inak pochádzam z menšej dedinky. Spolu s mojimi dvomi najlepšími kamarátkami Adrianou a Timeou sledujeme NHL, Tipos extraligu ale samozrejme aj majstrovstvá sveta a olympiádu. Pozeráme zápasy v telke kľudne aj o tretej ráno keď sú, ale tiež chodievame povzbudzovať aj na štadión keďže Aďkin otec je jej riaditeľom a tak máme lístky zadarmo.
Ja osobne fandím Nitre a Aďa s Timou Slovanu. Niekedy sa preto doberáme ale vždy len vrámci dobrých priateľských vzťahov.

Je koniec apríla, sobota večer a ja som konečne dokončila všetky úlohy na budúci týždeň do školy. Nechcem sa chváliť ale som väčšinou jednotkárka, len fyzika a matika mi robia problémy. Zajtra sa hrá v Nitre ďalší finálny zápas Tipos extraligy a verím že to moji Corgoni vyhrajú. Pôjdeme ho pozerať k Time domov a už sa na to veľmi teším.

- Nedeľa ráno -
Zobudila som sa okolo 7:30 na náš úžasný miestny rozhlas a už som ďalej nemohla zaspať. Scrollovala som instagram keď som si všimla že Slafko niečo pridal na storku. Bola to jeho fotka v zrkadle na ktorej mal len voľné gate a obtiahnuté tričko. V bruchu mi hneď preletelo tisíce motýľov. Ako môže byť niekto tak krásny a zároveň tak talentovaný?! Odrazu mi cinkla správa od Timy v našej skupine.

Skupinový chat
Timea: *zdieľala príbeh* pozrite sa na neho jak brutálne vyzerá 😍
Ja: akurát som videla 🤤
Timea: aďa spí všetko zmešká zase 😂

Vypla som displej a zbehla som dole spraviť si raňajky. Cez víkendy som doma, cez týždeň na intráku. Na nič iné som nemyslela, len ako budeme dnes s babami rozoberať zápas a skúmať pekných hokejistov. Vlastne všetci sú pekní vrátane Borisa Valábika na ktorého letí hlavne Timea.

- Nedeľa poobede -
Prišla som k Timei domov. Aďa tam už bola a akurát nachystali nejaké dobré snacky k zápasu.
Aďa: Sári čau moja! Chýbala si mi dlho sme sa nevideli! *objala ma*
Ja: Jasné jeden deň bezo mňa je ako sto rokov ja viem hahaha
Timea: Čau Sára, baby poďte rýchlo už sa to začína!
Rýchlo sme si posadali oproti telke a pozerali sme.

- Po zápase -
No tak teraz som sa skoro rozplakala. Nitra prehrala na domácom ľade a Slovan získal titul. Baby sa veľmi tešili no pri pohľade na hráčov Nitry im ich prišlo ľúto. Šimon Nemec, Adam Sýkora a Adrián Holešinský sedeli vedľa seba pri mantineli a so striebornou medajlou na krku hľadeli do zeme akoby druhé miesto bol najväčší zločin v ich živote.
Timea: Čo sú takí smutní? Veď druhé miesto je super! A teraz pôjdu aspoň skôr na prípravné zápasy. Šimona tam aspoň uvidíme bez košíka už sa na to teším.
Aďa: Tak to hej! Šimonko je tak krásny! Aj Adrianko! Aj Adamko! No ale aby som zostala pri mojom Slovane tak ja sa strašne teším ako tam uvidím Sama Takáča!!!
Timea: Ja sa najviac teším na Paľa Regendu. A Šimona Nemca. Aaaa aj Patrika Rybára. A ty Sári? Po kom budeš naviac pokukovať?
Nechcela som povedať že už od minuloročných majstrovstiev mám neskutočný crush na Juraja Slafkovského. Myslím len naňho. On je pre mňa jediný. Ostatní sú tiež veľmi pekní, ale moje hokejové srdce bije len pre neho. Baby by ma ale hneď odhalili, tak som im to povedala.
Ja: Nooo...tak asi na Juraja...
Aďa: Vieš že ma to vôbec neprekvapuje?
Všetky sme sa rozosmiali a potom sme sa pomaly s Aďou vybrali domov.