Too hot to handle (Juraj Slafkovský fanfiction)

Frajerka?

S Ďurom sme si písali skoro stále odkedy sme sa videli naposledy (to bolo dva dni dozadu ale pre mňa to bola večnosť).
Napísal mi, že 11.5. odchádzajú z bratislavského letiska do Helsínk a tak by sme sa deň predtým mohli stretnúť. Samozrejme, že som súhlasila a tak sme sa dohodli že ma príde po škole počkať do neďalekej kaviarne, kde skoro nikto nechodí, ale my s babami tam rady zájdeme.

-Utorok 10.5. 9:45-
Bola prestávka a s Aďou a Timou sme sedeli na chodbe a jedli nechutne dobré bagety zo školského bufetu. Vravela som im o tom ako sa teším že Jura zase uvidím a som si istá že im to už muselo liezť na nervy. Ony dve sa bavili o víťazstve Calgary nad Dallasom, ale moc som ich nepočúvala.
Po chvílke ticha Adi cinkol nápad v hlave.
Aďa: Mali by sme ísť na majstrovstvá. Normálne si kúpme lacné letenky a ubytovanie a lístky tam už nejako zoženieme....podplatíme SBSkára alebo tak.
Tima: Haha no neviem či sa nám to podarí ale nápad je dobrý. Len je ho ťažké zrealizovať.
Veľmi som túžila vidieť Jurka ako hrá vo Fínsku za národný tím. Veľmi som tam chcela ísť s ním. Nevedela som si predstaaviť že by som mala byť 3 týždne bez neho. No bolo asi nemožné sa tam dostať...
Po škole som sa na stretko ponáhľala ako nikdy predtým. Učiteľka telocviku by mi za môj beh mala dať jednotku.
Keď som bola asi 50 metrov od kaviarne, zbadala som vysokú postavu ako pred ňou stojí s jednou rukou vo vrecku a druhou niečo ťuká do mobilu. Mala teplákovú súpravu a na hlave šiltovku. Bolo mi jasné, že je to Ďuro. Išla som ešte pár rýchlych krokov dopredu a potom si aj on všimol mňa. Zakývali sme si a on otvoril svoje ruky aby sme sa mohli objať. Rozbehla som sa za ním a skočila som mu do náruče. On ma zvihol a silno ma objal.
Juro: Chýbala si mi Sárka!
Ja: Aj ty mne, strašne! Poď, zoberieme si tu kávu so sebou a pôjdeme sa tu po okolí prejsť.
Juro: Tak fajn, ako povieš, ty si tu šéfka.
Kúpili sme si teda pitie a prechádzali sme sa popri neďalekom jazere. Bolo asi 12:30 (školu sme v ten deň skončili skôr) a okrem nás tam boli asi len dvaja páni, čo si na slnku vychutnávali chladené pivko.
Juro: Chodíš sem často?
Ja: Noo celkom áno, občas sem zájdem. Je tu pekne a hneď tu je aj nákupné centrum, takže si tam potom idem niečo nakúpiť.
Juro: Nie je to ani ďaleko od štadióna, sem budem chodiť častejšie...keď budem teda v Bratislave.
Ešte chvíľu sme sa prechádzali a potom sme si sadli na lavičku.
Juro: Vieš...vlastne som sa ťa chcel niečo opýtať.
Srdce mi zastalo. Nevedela som dýchať. Čo mi ide povedať? Mám sa tešiť alebo sa báť?
Juro: Vadilo by ti keby som ťa odteraz predstavoval ľuďom ako "moja frajerka?"
Začervenala som sa. Na túto chvíľu som čakala. Keby som bola animovaná postavička, určite by sa mi zreničky zmenili na tvar srdca.
Ja: Ja...jasné...super...to by bolo úžasné! Veľmi rada, áno!
Juro: *zasmial sa* tak teda Sárka je mi potešením stať sa tvojim frajerom.
Pritiahol si ma k sebe a venoval mi dlhý bozk.
Juro: Och a ešte jedna otázka - bol by som veľmi rád keby si zajtra odletela so mnou do Fínska.