Too hot to handle (Juraj Slafkovský fanfiction)

Jazero lásky

Zaskočilo ma to. Chvíľu som zostala ticho. S vyvalenými očami som sa na Jurka dívala. Nevedela som čo povedať. Jasné že som tam chcela ísť. Jasné že som po ničom inom netúžila. A jasné že som posledé dni na nič iné ako na teraz už môjho frajera a majstrovstvá nemyslela.
Ja: Strašne rada! Len neviem...musím sa dohodnúť s rodičmi, neviem či to povolia.... Ale naozaj veľmi by som chcela. Vieš čo? Hneď im idem zavolať.
Juro sa len zasmial a ja som odišla trošku nabok zavolať mame. Asi po 20 minútach presviedčania a prosíkania sme sa dohodli. Povolila mi to, ak jej budem každý deň volať a donesiem podpísaný dres. Áno, aj ona je fanúšička. Mama je dosť benevolentná, s ocinom je to ťažšie.
Vrátila som sa k Jurovi ktorý stále sedel  na lavičke.
Juro: Tak čo?
Ja: *začala som výskať* ideme spolu do Fínska!
Juro vstal, vyobímal ma a pobozkali sme sa.
Juro: Ani nevieš aký som šťastný! Tak ty sa len zbaľ, a o 15:30 sa stretneme na letisku. My tam prídeme po obede s chalanmi z Göteborgu. Pôjdeme s našim celým tímom, ale neboj sa keby sme mali nejaký míting budú tam aj priateľky a manželky iných chalanov takže tam nebudeš sama.
Ja: Tak fajn, to znie dobre. Dohodnuté.

Juro: No a teraz, keď sme si takto ešte viac spríjemnili popoludnie....
Ďuro neodpovedal, len ma odrazu schmatol a hodil do jazera. Počula som, že skočil hneď ha mnou.
Cítila som, ako celé moje telo obmýva studená voda a síce bolo veľmi teplo, stále to bol celkom šok. Vynorila som sa a na Jura hodila zabijácky pohľad. Jeho jediné šťastie bolo, že som mala vodeodolný makeup.
Juro: No jednoducho mi napadlo že by sme sa mohli trochu osviežiť v jazere.
Ja: Zbláznil si sa?! Mohol si ma zabiť.
Juro: Ale láska, zase to nepreháňajme, takéto osvieženie ti napokon padne vhod.
Neodpovedala som, len som sa zamračila a šplechla som na neho vodu. Juro si ju musel chvíľu dostávať von z očí.
Ja: To máš za to.
Juro: No dobre, teraz, keď si mi to už oplatila, tak poď sem ku mne a pobozkaj ma.
Priblížila som sa k nemu a dala som mu len jeden chladný bozk. Stále som sa trošicku hnevala, ale predsa len som väčšinu hnevu predstierala.
Juro: Ale nooo, to nebol bozk, poď sem.
Pritiahol si ma naspäť a začal ma väšnivo bozkávať. Bolo to krásne. V objatí a vo vode celí mokrí sme tancovali so svojimi jazykmi v našich ústach a lapali sme po dychu aby sme to všetko udýchali. Hoci voda bola stále rovnaká, ja som zrazu cítila len naše horúce telá. Neviem ako dlho sme tam takto boli, ale myslím, že celkom dosť.

Po našom rande v jazere sme vyšli von a Jurko ma odprevadil na intrák. Celou cestou z nás kvapkala voda z jazera, vyzerali sme ako dvaja vodníci. Boli sme celkom komická dvojka. Prišli sme k intráku a dali sme si ešte jednu dlhú pusu.
Juro: Takže zajtra?
Ja: Zajtra.
Rozlúčili sme sa a ja som utekala baliť si kufor a volať babám, aby som im povedala všetko, čo sa v ten deň stalo.

Na mobile som si nastavila budík, vliezla som do postele, no trvalo mi veľmi dlho kým som zaspala. V mojej hlave totiž vybuchla kopa myšlienok a spomienok z dnešného dňa.