Too hot to handle (Juraj Slafkovský fanfiction)

Dve slová

-Štvrtok 19.5. 12:45-

Cesta bola trochu dlhšia, no mne to vôbec nevadilo. Aspoň sme si stihli povedať všetko, čo sa udialo kým som bola doma a on bol tu. Keď limuzína zastavila, bola som prekvapená. Zastala pri útese na ktorom sa rozpínala veľká lúka. Slnko svietilo a bolo počuť vlny mora ako narážajú na skaly pod nami. Cítila som sa ako v rozprávke. Jurko mi otvoril dvere a vystúpili sme z limuzíny.
Ja: Kde to sme?
Juro: Poradil mi toto miesto jeden fínsky spoluhráč. Vraj je to to najkrajšie miesto v okolí.
Ja: Je tu naozaj krásne....ale počkať, nehovoril si že si hladný? Kde sa tu chceš najesť?
Otočila som sa za Jurom, no on nič nepovedal, len z kufra limuzíny vytiahol piknikový kôš a deku.
Juro: Tadá! Toto je náš dnešný obed.
Radostným smiechom som mu odpovedala na jeho vetu a rukami som si zakryla tvár aby nebolo vidno že sa červenám.
Ja: Jurko, láska, toto je dokonalé. Ďakujem ti za toto nádherné prekvapenie.
Prišla som k nemu, pobozkali sme sa a potom ma Jurko zobral za ruku a vydali sme sa si sadnúť na miesto s najlepším výhľadom na more. Limuzína zatiaľ odišla, ale Jurko ma ubezpečil, že ju naspäť zavolá keď tu skončíme.

Ľahla som si na rozprestrenú deku a sledovala oblaky, zatiaľ čo Jurko vyberal veci z piknikového košíka.
Juro: Takže máme tu croissantíky, jahôdky, maliny, čučoriedky, čokolákový koláčik a samozrejme šampanské aby sme si túto chvíľu ešte viac užili.
Ja: Mňam! To vyzerá výborne. Cítim sa ako princezná.
Juro: Veď vieš že ty si moja princezná.
Len som sa usmiala a 100% som sa celá červenala. Ale kto by to v takej situácii neurobil. Nalial nám šampanské a podal mi pohár.
Juro: Tak na nás a na túto chvíľu!
Ja: Na nás!
Štrngli sme si a pustili sme sa do jedenia tých výborných jedál.

Keď sme dopapali, ešte chvíľu sme sa dívali na more a potom Jurko zobral telefón a vstal. Nevedela som čo ide robiť, tak som na neho len úperne hľadela. Odrazu zapol nejakú klasickú hudbu.
Juro: Smiem prosiť?
Ja: Fíha, ty si už aj tanečník? Ale iste smiete prosiť pán Slafkovský.
Vstala som a Jurko ma chytil za pás. Ja som mu dala ruky okolo ramien a začali sme sa unášať melódiou hudby. Dívala som sa mu na jeho tvár, ktorá v slnku ešte viac žiarila, na jeho hlboké hnedé oči a sledovala som ako mu vlasy vejú v jemnom vánku. On na mňa hľadel asi rovanko ako ja na neho a nespúšťali sme zo seba oči.

Keď sa pieseň skončila, pritiahol si ma k sebe, rukami objal moje líca a venoval mi dlhý a veľmi precítený bozk. Jazyky sa nám prepletali a srdce mi horelo. Po chvíli sa trošku oddialil, pozrel mi do očí a jemným hlasom mi povedal tie najkrajšie dve slová.
Juro: Sárka? Milujem ťa.