Too hot to handle (Juraj Slafkovský fanfiction)

Príjemné chvílky po zápase

-Piatok 13.5. 18:30-

Chlapci to dali! Hoci som to celkom čakala, aj tak som sa veľmi tešila. Vyhrali 4:2. Tomáš Tatar bol neskutočný a síce Jurkovi nepadol gól, bol veľmi užitočný pre celý tím. Samovi Takáčovi a Palimu Regendovi sa tiež darilo a Adam Sýkora bol tiež skvelý. Paťo Rybár bol ako stena. Bola radosť sa na takýto zápas pozerať, ešte k tomu naživo.

Po zápase sme počkali vonku na chlapcov, kým sa prezlečú, umyjú a popodpisujú zopár dresov a kartičiek. Bola už celkom zima a tak sme tam stáli ako traja snehuliaci. Po chvíli za nami prišla aj Dáša s Tamarkou.
Dáša: Ahoj Sári!
Ja: Ahojte! Prišli ste podporiť tatina?
Dáša: Samozrejme, ako inak. A kto sú tvoje kamarátky?
Ja: Och jasné, prepáčte. Toto je Adriana a toto je Timea.
Tima+Aďa: Ahooj.
Ja: Tiež prišli fandiť, nečakala som, že sa tu ukážu, ale inak by asi kvôli závisti skončilo naše priateľstvo.
Zasmiali sme sa a potom si Dáša niečo všimla.
Dáša: Pozrite, tam sú naši chlapci! Išli iným východom.

Bežali sme za nimi a všetkým sme pogratulovali. Baby sa zoznámili aj s ostatnými členmi tímu a myslím, že Aďa začala pokukovať už aj po Andrejovi Kollárovi. Neberiem jej to za zlé, je to predsa fešák.

Vystískala a vyobímala som Jurka.
Ja: Gratulujem! Bol si úžasný!
Juro: Ďakujem, ale úprimne, chcel som, aby mi to tam padlo...
Ja: Ale veď to vôbec nevadí! Bol si skvelý a ja som na teba nesmierne pyšná! Prajem vám, aby zajtrajšok s Nemcami dopadol podobne ako dnešok.
Juro: Ďakujem, si úžasná. Neviem, čo by som bez teba robil. Opäť ma objal a pobozkal.

Počula som spoza seba ako sa mierne pripitá Aďa (4 veľké pivká robia svoje) snaží rozprávať s Cragom Ramsym a Timeu ako sa rozpráva so Šimonom.
Tima: No čo, ako sa cítiš keď ideš hrať zajtra proti svojim Šimon?
Šimon: Ach Timi, keby som to nepočul 1000 krát možno by som sa aj zasmial.
Tima: Ale mohol si sa, aspoň kvôli mne.
Šimon: Mám ťa rád, ale radšej nie.
Timea na neho vyplazila jazyk a utekala za Paľom a Mišom Ivanom aby sa opäť dostala so lepšej nálady. Stála s Paľom obtočeným okolo jej pliec a rozoberala s chalanmi zápas.

Neviem, či bol dobrý nápad ich sem dotiahnuť. Celkom sa za nich hanbím. Ale ľúbim ich takže im to viem odpustiť.

Asi po trištvrte hodiny rozprávania sa chalani opäť išli na autobus do hotela a my sme išli po svojich. Cesta bola príjemná, osviežujúca a stále som sa snažila vnímať to, že žijem svoj sen a že mi je tak dobre, ako ešte nikdy predtým.