Too hot to handle (Juraj Slafkovský fanfiction)

Prekvapenie

Piatok 13.5.-

Na prvý zápas na MS si nevybrali práve najlepší dátum. Síce nie som poverčivá, no aj tak si myslím, že to človeka vie rozhodiť. Včerajšok bol veľmi fajn. Pozreli sme si s chalanmi mesto, boli sme si dať sushi a jazdili sme spolu na kolobežkách ako nejaká podivná sekta. Vo Fínsku som prvýkrát, no určite by som od teraz sem chcela chodiť častejšie.

Pozrela som sa na mobil, bolo presne 10:30. Juro išiel na nepovinný tréning a tak som len sedela na hotelovej izbe a pozerala La Casa de Papel na Netflixe. Pozerala som to už po tretí raz ale ten seriál mám rada, takže ma to neomrzelo. Keď ho dopozerám, pozriem si znova Euphoriu alebo Bridgeton. Odrazu mi zazvonil mobil. Na obrazovke sa zjavilo neznáme číslo, takže som sa trocha bála zdvihnúť.
Ja: Haló?
Hlas v telefóne: Vylez z tej izby už konečne! Snáď tam nebudeš ešte 5 hodín zavretá?!
Ja: Tima? Si to ty.
Tima: Uhádla si Sherlock. A teraz makaj dole, myslíš, že nás baví na teba čakať?
Ja: Čo? Nás? Čakať?
Tima: Zober si kabelku a poď dole pred hotel, všetko ti vysvetlím.

Moja hlave nevedela spracovať, čo sa práve deje, no i tak som urobila presne to, čo mi Tima povedala. Zišla som dole výťahom, a už od recepcie som videla moje dve mušketierky. Rozbehla som sa za nimi a skočili sme si do náručia.
Ja: Čo tu robíte?
Aďa: Aj my ťa radi vidíme.
Ja: Prepáč, jasné aj ja vás len...nečakala som, že tu budete. Ako ste sa sem dostali?
Aďa: No hádam si si nemyslela že naša najlepšia kamarátka pôjde do Helsínk na MS a my si pokojne ostaneme v Bratislave.
Tima: Presne ako hovorí Aďka. Nebudeme sa pozerať na to ako si užívaš najlepšiu udalosť roka priamo v mieste diania a my zostaneme trčať doma.
Aďa: Kúpili sme si last-minute letenky a prišli sme sem. Bývame v nejakom penzióne za 1€ za noc, o chvíľu sa to tam rozpadne a zrejme nás niekto v noci okradne ale to nie je podstatné lebo sme tu a si tu aj ty.
Ja: Och baby, ani neviete aká som šťastná že vás tu mám! Poďte, ukážem vám mesto a potom sa pôjdeme niekam najesť.

Po prehliadke mesta a troche nakupovania sme si išli sadnúť ako praví turisti do McDonaldu. Bola to istota, že sa neotrávime, a že nám to bude chutiť.
Tima: Tak baby, ako vidíte dnešný zápas?
Aďa: No jednoznačná výhra pre nás, ako inak.
Tima: A ako to vidia chalani Sárka?
Ja: Idú do toho s tým, že to vyhrajú a ja im verím. Som si istá že zopakujú zápas zo Žiliny. Ale samozrejme držím palce, lebo stať sa môže hocičo.
Tima: Máš pravdu, súhlasím s tebou.

Ja: Koľko je vlastne hodín?
Aďa: 14:30, prečo?
Ja: 14:30?! Baby musíme utekať na štadión, veď zápas sa začne o menej ako o hodinu!
Tima: Ale veď je to len tu kúsok, sme tam za 10 minút.
Ja: Ale ja som sľúbila Jurovi, že sa s ním ešte pred zápasom stretnem nachvíľu na štadióne. No tak poďme už!

Rýchlo sme sa zbalili a trielili sme na štadión. Tie dve lemry absolútne nevládali a keď sme prišli pred hlavný vchod, takmer nemali dych.
Aďa: Toto si odskáčeš Sára! Kvôli tvojmu romániku tu teraz skolabujem.

Zavolala som Jurkovi, že sme pred štadiónom a on nás zobral bočným vchodom dnu.
Juro: Popoluškine nevlastné sestry, rád vás opäť vidím.
Tima: Haha si veľmi smiešny Juraj.
Juro: Aale, veď si vás len trochu doberám. Aha, kto tam stojí.
Juro ukázal na koniec chodby ktorou sme práva kráčali. Boli tam kto iný ako Šimon s Paľom. Aďa s Timou sa na seba pozreli, rozutekali sa k nim a už som len videla ako sa tam všetci smejú a obímajú.

Zostali sme s Jurom vedľa seba stáť sami. Mal už kompletnú výstroj na sebe a vyzeral v nej úplne na zjedenie.
Ja: Držím palce, verím, že to dnes dáte! Ste najlepší! A hlavne ty si najlepší.
Juro sa začervenal a chytil ma za ruky.
Juro: Nie je to vo mne, ale v celom tíme. Ale ďakujem že vo mňa veríš, si najlepšia.
Pobozkali sme sa a potom už chalani museli ísť na ľad. Ja, Aďa a Tima sme si našli svoje miesta v hľadisku a tešlili sme sa na výkon našich chlapcov.