Too hot to handle (Juraj Slafkovský fanfiction)

Doma

-Pondelok 16.5. 18:45-

Od soboty večera som nevyšla z domu a takmer ani z izby. Nebola som umytá a s nikým som sa nerozprávala. Vládla u nás tichá domácnosť. Napätie by sa tu dalo krájať.

S Jurom sme si písali "dobré ránko" "dobrú noc" a "ľúbim ťa" správy, no bolo cítiť, že je nám obom smutno. Navyše Juro mal plný program takže nemal veľmi čas si so mnou písať. Nezazlievam mu to, len ma to mrzelo. V sobotu sa im nepodarilo vyhrať nad Nemcami, čo tiež zohralo úlohu v jeho psychickom rozpoložení. Dnes hrali proti Kanade a opäť prehrali. Tentokrát 1:5. Nebolo to prekvapenie, predsa len Kanada je Kanada, ale videla som že chlapci dali do toho všetko a hrali pekný zápas. Šťastie jednoducho nie je na našej strane.

S babami som si písala skoro stále, oni spolu s Jurom boli jediné, čo ma držalo pokope. Myslím si, že Aďa a Tima boli pre Šimona s Palim dobré odreagovanie a zlepšenie nálady po prehratých zápasoch. Som rada, že tam ostali, hoci chceli odísť, keď som im povedala, že sa musím vrátiť. Sú to naozaj dobré kamarátky a veľmi ich ľúbim.

Začula som klopanie na dvere. Myslela som si, že mi mamka priniesla niečo na jedenie, lebo videla, že nevychádzam z izby - tým pádom ani nejem.
Ja: Ďalej...
Otec: Ahoj Sári.
V duchu som prevrátila očami. Bol ten posledný človek, ktorého som momentálne chcela vidieť.
Ja: Ak mi chceš zas nadávať, radšej sa otoč, nemám silu to už počúvať.
Otec: Neprišiel som pre to. Prosím, vypočuj ma nachvíľu.
Prikývla som hlavou na súhlas, otec zavrel dvere a sadol si vedľa mňa na posteľ.
Otec: Pozri, viem, že sa na mňa teraz veľmi hneváš a máš na to právo. Nezvyknem to priznávať, ale urobil som chybu. Ty si nič zlé neurobila a správal som sa k tebe aj tvojej mame hnusne. Mrzí ma to a dúfam, že mi to prepáčiš.
Stále som bola veľmi smutná, no hnevať som sa na neho už nedokázala. Naozaj si chybu nepriznáva často a už vôbec sa mi neospravedlňuje. Objala som ho.
Ja: Jasné, prepáčim, už je to vporiadku.

Otec: Nemysli si, že zostanem len pri slovách. Viem, že si tam chcela ostať dlhšie a mali ste to s Jurom určite všetko pekne naplánované. Takže...hádaj kto ti kúpil letenku naspäť do Helsínk?
Ukázal mi na mobile kúpenú letenku pre mňa.
Ja: To naozaj? Myslíš to vážne?
Otec: Naozaj som to pokazil, zaslúžiš si tam ísť.
Ja: Och ďakujem oci, ďakujem!
Otec: Vporiadku, dúfam že ťa to cestovanie až tak veľmi neunavilo.
Ja: Právaže si to cestovanie začínam obľubovať.

Našťastie som veci v kufri mala zbalené ešte od príchodu domov, takže som mala o starosť menej. Konečne som sa poriadne umyla a najedla a dokonca som si aj poupratovala izbu. Rozhodla som sa Jurkovi nepovedať o mojom návrate do Fínska a prísť tam ako prekvapenie. S Aďou a Timou sme ešte v ten deň vymysleli plán, ako môj príchod čo najlepšie zorganizovať.

S rodičmi sme mali potom ešte pekný večer. Veľmi dobre sme sa porozprávali sediaci všetci spolu v obývačke na gauči. Povedala som im (takmer) všetko o mne a Jurkovi, o pikoškách medzi babami a oni mi zas povedali svoje novinky a zaujímavé veci. Bolo to veľmi príjemné, zistila som že opäť platí pravidlo, že všetko zlé je na niečo dobré.