Too hot to handle (Juraj Slafkovský fanfiction)

Cesta do Fínska

-Streda 11.5. 7:45-
V tento deň, rovnako ako nasledujúce tri týždne som nešla do školy. Netuším ako sa to mamine podarilo vybaviť, ale keď si niečo ona zaumieni, tak sa jej to podarí.

Vstala som z postele, vzala som si jogurt z chladničky a popri jedení som zapla instagram. Na všetkých slovenských hokejových stránkach už boli príspevky "20 rokov od zlatého Göteborgu."

Začal mi zvoniť mobil.
*Aďa chce začať hovor*
Aďa: Ahoj moja! Tima poď sem, zodvihla to.
Ja: Ahojte lásky moje!
Tima: Len sme ti chceli popriať šťastnú cestu, budeš nám veľmi chýbať!
Aďa: Presne tak! Nezabudni nám napísať keď tam prídeš. A dones nám suveníry.
Tima: A pozdrav našich chlapcov.
Ja: Jasné jasné všetko splním, nebojte sa. Aaaaa nemáte byť inak na hodine?
Aďa: Veď už ideme mami.
Ja: Majte sa!

Bola som šťastná že mi zavolali. Vypla som mobil, dala som sa dokopy a dobalila si posledné veci.

-Streda 11.5. 15:15-
Prišla som na letisko a sadla som si do vestibulu. Videla som náš let hore na tabuli, ale chalani tam ešte neboli. V tej chvíli som si predstavovala všetky najhoršie scéráre, že si to Juro len vymyslel, alebo že už odleteli bezo mňa. Môj strach a myšlienky však vystriedal zvuk mužských hlasov ktorí mierili do letiskovej haly. Obzrela som sa a bolo mi jasné kto to je. Asi tridsať chalanov a chlapov všetci v rovnakých sakách sa rútili na letisko. Bol to zaujímavý pohľad. Keď prišli dovnútra, zakývala som Jurovi a on kývol rukou, aby som išla za nimi. Išla som teda a Juro ma hneď všetkým predstavil.
Juro: Takže chalani, toto je Sárka. Sári, toto je Adam, Samo, Paťo, Peťo...(áno povedal všetky mená ale to by bolo na dlho) a Paľa so Šimonom už poznáš.
Ja: Jasné, ahojte všetci!
Samo (Takáč): No nepovedal si že je tvoja frajerka taká pekná. Sári zoznámim ťa s niekým aj ja. Ukázal na ženu s dieťatkom na rukách. Toto je moja pani manželka Dáška a táto malá princezná je Tamarka, naša dcérka.
Ja: Veľmi ma teší.
Dáša: Ahoj, aj nás.
Juro: Keďže my budeme ako tím sedieť pokope v predu lietadla, vy budete vzadšie. Budeš sedieť s Tamarkou a Dášou, ak ti to neprekáža.
Ja: Jasné že nie, budem veľmi rada.

Išli sme vybaviť všetky tie otravné veci okolo cesty lietadlom a cestou ku gatu nás zastavilo asi 30 novinárov a 50 fanúšikov. Bolo mi chalanov trocha ľúto, ale asi na to boli zvyknutí.
Keď sme nastupovali do lietadla, bavila som sa s Andrejom Kollárom o ich dnešnom obede a Danovi Gachulincovi som gratulovala k získanému titulu.
V lietadle som sa rozlúčila s Jurkom a išla som si sadnúť na svoje miesto. Onedlho prišli aj Dáša s malou Tamarkou. Bolo to veľmi zlaté dieťa a let zvládla úplne ukáždkovo.

Dáša mi počas celého letu dávala tipy ako chodiť s hokejistom a rozprávala mi pár pikošiek o chalanoch. Stevardi a letušky nám priniesli šampanské a niekoľko výborných jedál. Bol to naozaj úžasný zážitok.

Asi po 2 a pol hodinách sme pristáli priamo v Helsinkách. Vystúpili sme, zobrali sme si kufre a autobusom sme sa presunuli k hotelu. Tentokrát som už sedela s Jurkom.
Juro: Keď sa zložíš, prídem za tebou na izbu, dobre? Chcel som, aby sme spolu mali izbu ale tu nám to nedovolia, aby nás to náhodou "nerozptyľovalo".
Ja: Jasné, tomu rozumiem, veď prídeš ku mne keď budeš chcieť. Dali sme si pusu a počula som Palina so Šimonou a ich "Uuuuuuuu".

Hotel bol nádherný, luxusný a veľký. Izbu som mala vedľa Dášky. Keď som otvorila dvere na ňu zbadala som obrovskú posteľ, veľkú telku a za dverami bola kúpeľňa s mramorovými kachličkami a veľkou vaňou.

Zvalila som sa na posteľ, zavrela oči a úplne som vypla svoju myseľ. Cítila som sa ako v najkrajšom sne.