Zvláštnosť duality
vkladá ryhy
do života
a jeho manévrov.
Do vydarených malérov,
do zapletiek
a zvíťazených záverov.
Do otvorov
na pohovor
do rozprávok
pre slepcov.
Do slov na perách
pre veštcov.
Krásne je žiť
naivne,
rýchlo
a tak si človek
privykne
na komfort a dno,
aké nasleduje po ňom.
Na útrapy
a úžasy
striedajúce sa po dňoch.
Na láskavé zazerania
nenávistné sprevádzania
po atrakciách trvania
leta a teba
dobra, čo neznamená
tak veľmi veľa
ako paleta negatívneho
učenia sa,
o čom to je
byť zastavená,
z raja
do pekla
prevedená.
Podvedená
sľubmi
a zvedené záujmy
dosvedčia mi,
že daktyl
orgazmu
a úpadku
spravodlivo vykonáva
12 hodinovú smenu.
Ľúbi.
Lebo aj naivite
je smutno,
keď zaspávať má sama.
Neľúbená.
Skúša, kto
s ňou vydrží zahrávať sa,
do kedy je dámou
s pobalamútenou hrou.
Do kedy
starou dievkou
nechcenou.
A zvyšných 12 hodín
hýčka daktyl
tých, čo si
počas krušných chvíľ
žitia
aj zdriemnu.
Tých,
čo vidia svetlo cez tmu.
(20:07)
YOU ARE READING
Presne pre ne sme
PoetryPoézia zaobaluje život do pekných slov aj keď je plná nezmyslov. Pýta sa na slobodu, tomu, kto v šuflíku ju väzní, a predsa si ju nikto neprivlastní. Prídeme do istého bodu, kedy potrebujeme únik ako ona. A prichytení v noci čítame ten zlomok preží...
