Nenechať
seba
na pospas
vonkajších okolností.
Ani neudať sa
k nútiacej sa regresií,
čo brúsi si zuby
na tých, čo pochybnosti
nechali zaviesť do záhuby
vernosť k jedinej stálosti
nestálej planéty.
Nemôžme dopustiť
stratiť osobnosti.
Stratiť to najcennejšie,
čo vyžarujeme
pre vonkajšie vplyvy,
kde vyhovujeme
svetu len v presne danej forme.
Nemotorne
zviazať nevhodné
a opustiť vernosť
chcených zmien.
Lebo viem,
že transformácia
vždy premáha
stagnáciu
v kvalite človeka,
akého tvorí.
Ale sú znamenia,
nepatrné krásy nedokonalosti,
za ktoré zmena nestojí.
Lebo stratiť
ošarpané detaily
nerovnomerné
krásy srdca vlastného
nikdy neurobí šťastného
zmeneného.
A nielen to.
(18:15)
YOU ARE READING
Presne pre ne sme
PoetryPoézia zaobaluje život do pekných slov aj keď je plná nezmyslov. Pýta sa na slobodu, tomu, kto v šuflíku ju väzní, a predsa si ju nikto neprivlastní. Prídeme do istého bodu, kedy potrebujeme únik ako ona. A prichytení v noci čítame ten zlomok preží...
