Peklo

4 časť

Pozerala som z okna na ktoré bubnovali kvapky dažďa , ktoré sa roztrieštili každým dopadom . Čo ak ?  Napadlo ma skúsiť šťastie. Zalomcovala som s ním , ako inak , bolo zatvorené . S pomalým posúvaním sa popri stene som si sadla. Keď som vravela , že je psychopat mala som pravdu , ale teraz sa mi schyľovalo k tomu , že som si to pomyslela aj o sebe . Scvoknem sa , keď tu ostanem. K tomu už došlo , Becka , zasa ten hlas . Tak to už asi cvok som . Myslíš ?  Musím sa vrátiť za Benom .  Moje myšlienky preťal hlas , ktorý bol skutočný .

,, Sú zamknuté , " strhla som sa , keď sa do izby vrátil Diego .

,, Poď , " rozkázal ukazujúc na dvere . Moja noha bola v štádiu ,,  nechodivosti " a tak som tam len sedela a čakala , čo urobí.

,, Povedal som aby si sa obliekla ! " prskol na mňa , keď videl , že mám na sebe tie otrhané handry .

  ,, Ja od teba nič nechcem , daj mi pokoj , " oblapila som si ramená rukami.

  ,, Fajn , tak si choď v tomto , ale chcem aby si sa po večeri prezliekla , nebudeš tu chodiť v tých otrhaných handrách , " vyriekol ukazujúc na moje zafúľané veci . To mi číta myšlienky alebo čo ?

,, Tie veci boli čisté , kým si ma neuniesol , " odula som k nemu ústa.

,, Niečo som ti o tomto povedal , " podišiel bližšie . Zareagovala som zaspätkovaním.

,, Zostaň ! " vyštekol. Keď som si myslela , že ho nenávidím tak teraz by som chcela aby skapal , to mi naozaj  povedal zostaň ?

  ,, Nie som pes , " výhražne som naňho zagánila . Pozrela som ako kráča ku mne . Chytil mi bradu a nadvihol mi tvár aby som mu videla do očí.

,, To síce nie , " zvieral mi sánku " ale môžem ho z teba urobiť keď s tím zadkom okamžite nepohneš ! " hneď ako to povedal ma zdrapil za ramená . Zasa som ho naštvala. Myslela som , že ma zasa hodí o zem , ale začal ma vliecť z miestnosti .  Snažila som sa vzpierať , no keď mi položil ruky na plecia a oprel sa , do členka mi vystrelila bolesť a tak som sa snažila čo najmenej ho odierať o zem. S tým som mu dala možnosť vliecť ma . 

Prišli sme do veľkej miestnosti nad ktorou sa pýšil rovnaký kryštálový luster ako vo vstupnej hale . Bol tu menší stôl na ktorom už služobná rozprestierala príbor . Strnula keď ma uvidela ako sa snažím vyvliecť si ruku z Diegovho zovretia . Nič však nepovedala  .

,, Pane , " uklonila sa ( a znova to hlúpe gesto ! nadávala som ) ,, o chvíľu sa bude podávať večera " s tými slovami vyšla z miestnosti . Diego sa ku mne otočil : ,, Si hladná ? " spýtal sa . 

,, Nie ,  "   odvetila som na čo mi  zaškvŕkalo v bruchu . Zasmial sa  . ,, Tak a toto , " podotkol dívajúc sa na mňa " je ďalšie pravidlo , nebudeš mi klamať , rozumela si ? " prebodával ma pohľadom . 

,, Odpovedaj ! " tresol päsťou do stola naštvaní mojim mlčaním . Pevne mi zovrel zápästie . Robil mi na ňom ďalšie modriny .

  ,, Áno " odpovedala som cez vzlyk . Odsunul stoličku a šmaril ma na ňu . Aký džentlmen , smial sa hlas  . Na jeho slovami som sa zadívala na stop. Pohľadom som skĺzla nižšie , kde som uvidela obrazy črtať sa na stene . 

,,  Takže , " Diego preťal ticho , ktoré vládlo v miestnosti .  Nechápavo som naňho pozrela a on pokračoval .

  ,, Povedz mi niečo o sebe , chcel by som ťa lepšie spoznať , " usmial sa . Ja som sa stále mračila s rukami skríženými na prsiach .  Musí mať nejakú poruchu osobnosti , tak rýchlo vie prejsť z kriku na neutrál , že ma to až desí.  Nechcem mu tu rozprávať o svojom tak ,,  úžasnom " živote . Bol ako šialený psychiater . Čo to má znamenať ? Výsluch z devätnásteho  storočia pred zahájením vojen ?