Epilóg

541 29 10
                                    

Ľudia možno neveria na zázraky , ale to čo sa stalo mne a ako sa to skončilo bol zázrak . Stála som v záhrade obklopená prekrásnymi kvetmi a jemným teraz už jemným vánkom jari , ktorý mi strapatil vlasy . Za sebou som počúvala ako sa Andrew s Benom naťahovali kto dostrelí kriketku ďalej . So smiechom som ich sledovala . Potom ako som opustila nemocnicu sa nás teta ujala a zistili sme , že máme aj veľmi príjemného strýka . Boll to jej druhý manžel s ktorým sa zobrali pre rokom . Bola z nás veľká šťastná rodina . Aspoň tak som to videla ja .  Mojím šťastím bol Andew a ja som bola tým jeho .  Človeku sa vždy otvoria oči až keď sa niečo stane . Niečo čo zmení jeho život . Tá rana s toho čo mi ten psychopat urobil nezmizne , ale s Andrewom akoby sa tie jazvy v mojom srdci a duši zaceľovali .  Život je ako kniha , niektoré kapitoly sú smutné a niektoré šťastné , ale keď nikdy neotočíš stránku ...Nikdy sa nedozvieš čo sa bude diať ďalej ... A preto si život užívajme , budme šťastný a tešme sa nekonečnu .   


PekloWhere stories live. Discover now