Peklo

12 časť

O 3 dni neskôr

Zúfalstvo . Chlad . Tma . To všetko som už zniesla . Som tu skoro dva dni  . Okrem jednej malej tvrdej postele a okna , ktoré je tak vysoko , že ani keby som mala cez päť metrov by som nevidela svet ukrytý za ním . Teda ak sa to tam vonku dá nazvať svet . Pozerala som na stenu predo mnou a tiež som si tak pripadala- opustená - bez Andrewa , bez brata . Jediné čo bol v miestnosti počuť bolo len kvapkanie vody a silný chladný vánok , ktorý ma pár krát poctí svojou mrazivou návštevou . Nemohla som prestať myslieť na Andrewa . Kde je ? Vráti sa ? Alebo sa na mňa vykašle ? Alebo sa už vykašľal ? V leže som o tom všetkom premýšľala .

,,  Becka ", prelomil ticho niečí hlas . Strhla som sa  . Prepadol ma pocit , že niekto za mnou stojí . No nemohla som hneď rýchlo zareagovať a tak som len trochu natočila hlavu na bok v strachu , že niekto bude v miestnosti . Bože nech to nieje Diego , prosím  , pri tejto myšlienke sa mi srdce rozbúchalo silnejšie , no keď som sa pozrela za seba trochu sa upokojilo . Hľadela som na prázdnu miestnosť . 

,, Becka " zase ten šepot . Už asi začínam šalieť . Určite nie  , zase prehovoril niečí hlas šepotom .

,,  Čo ? " teraz som už nahlas vyslovila svoju myšlienku . Zase sa ozval ten hlas stále šepkajúc moje meno . Becka ? Bol to ten hlas v mojej hlave . Zase, odvrkla som si v mysli .  Skryla som si hlavu do vankúša , v domienke , že sa ho zbavím . On tam však stále bol .  Nesmieš sa vzdať , teraz nie , naliehal hlas . Nechápeš to , odvrkla som , nie je sa k čomu vracať  .

Stíchol . Mala som pravdu a to som vedela ja a aj to sprosté podvedomie alebo hlas alebo čo to vlastne je . Bože rozprávam sa s hlasom v mojej hlave , možno ani s tým chlapom nie sme taký rozdielni . Tak to bolelo Becka , podotkol hlas . A čo ešte chceš , nestačí , že ťa stále počujem , ešte mi do toho musíš kecať ?  vyletela som na neho .

Samozrejme len v mysli . Chceš aby som odišla ?  Prví krát sa ma hlas opýtal niečo čo ho zosobňovalo . Ženský rod . Niekedy je to mužský rod akoby sa striedali . Myslím , že je to aj dobre vždy sa z môjho podvedomia vynorí v podobe , ktorú potrebujem , len si to nikdy nepripúšťam . Nie som cvok , to som vedela iste . Ale asi sa mi k tomu schyľuje . Nie  , hlesla som mu na odpoveď . Mala som pocit , že ho to potešilo , lebo zrazu aj mňa oblialo teplo . Bolo to také teplo radosťou  , ktoré som cítila vždy keď som bola s bratom . Nechcem aby si sa trápila , lebo ver či nie , tvoje trápenie je aj mojím a nemusíš sa báť , že si cvok alebo niečo podobné . Sú ľudia , ktorý ma počujú , ale to sú len taký ľudia , ktorým sa prihodí niečo zlé a ... nežným hlasom sa ku mne prihováral a ja som ho prvý krát ochotne počúvala , ale musela som ho pri posledných slovách prerušiť.  Sú šialený ako ja , zaplakala som . Nie , zaplakal zo smiechom v jeho hlase . Pozri  , prehovoril s ťažkým hlasom , dejú sa veci , veci , ktorým ešte ner.. 

Ale ja tomu rozumiem , vzdychla som pre seba .  Ale sľúb , že nepodľahneš , sľúb to , pretože akonáhle si povieš , že to vzdáš bude to len tvoje rozhodnutie . Tam niekde máš brata , ktorý ťa ľúbi a nehovorila si , že ho tiež miluješ najviac na svete ?  Spýtal sa , ale odpoveď už poznal . Nechcela som to vzdať kvôli bratovi , lebo sme na všetko boli sami . Sami , ale spolu ako sami . Ale teraz , neviem čo cítil on , keď som v ten deň neprišla domov , ale vedela som , že ho to muselo zlomiť . Nesmiem to vzdať , musím sa stadeto dostať , nielen kvôli bratovi ale aj kvôli Andrewovi . Až teraz som sa odvážila vysloviť to slovo nahlas a nechala som ho prejsť miestnosťou v nádeji , že sa k nemu dostanú moje slová .

,, Milujem ťa , Andrew " šepla som do ticha miestnosti . Hlas vo mne spokojne zapriadol . Trochu som sa pousmiala , lebo jeho ako taký smie ma zašteklil v hrudi   . 

Nejaká True Love tam byť musela.