Peklo

5 časť

Kráčali sme cez chodbu do izby z ktorej akonáhle som vkročila zastavila ma nervozita a myšlienka úteku  .  Pocit , keď ma Andrew niesol hore bol ako keď človeka vezú chodbou do izby psychiatrickej liečebne . Diego zo mňa robil svoju poslušnú .... ako by som to nazvala ?  - Poslušné domáce zvieratko , dodal za mňa hlas . Chcela som mu v mysli vynadávať , ale ...mal pravdu . Mala som teraz s bratom byť doma alebo niekde v centre mesta alebo hocikde . On ani nevie kde som a nikdy sa to nedozvie a ja... Z prívalu smútku sa mi zastavili myšlienky . Jediné čo som nemohla zastaviť boli slzy , ktoré mi neprestajne padali z očí . Sadla som si na koberec na v izbe a od vzlykov sa mi triasli plecia . Bola som taká vysilená , že pri každom vzlyku som musela vzdychnúť pri bolesti ktorá prechádzala od členka až k hrudi .  Andrew si to všimol , rýchlo dorobil svoje a prišiel ku mne . Snažila som sa zadržať čo najviac vzlykov , keď  si ku mne kľakol . Telo som mala v jednom ohni a členok mi stŕpol tak , že som ho musela pár krát otrieť o zem aby sa mi doň vrátila  bolesť .   Aspoň som vedela , že ho mám . Andrew mi z tváre odhrnul moje rozstrapatené zlaté  vlasy . Nato som už plač neudržala a totálne som sa pred ním zložila . Tak toto bolo ešte trápnejšie ako u Diega . Nechcela som pred ním plakať . Si predsa len človek Becka , upozornil ma hlas.  Na chvíľu sa nám stretli pohľady . Pozrela som zasa do zeme , keď mi po tvári začal stekať ďalší prú sĺz.Na čele mi pristálo niečo studené . Zhlboka som sa nadýchla z prívalu chvíľkového uvoľnenia . Andrew mi na čelo prilážal namokrený uterák .

,,  Neplač , " šepol pozerajúc sa mi do očí . Je aj on tak šialený ako Diego ?

  ,, Prečo to robí ? " vzlykala som mu do ramena . Hlboko si povzdychol zapichujúc pohľad do steny nad nami .

,,  Pozri ja viem , že sa bojíš , ale sľubujem , že nedovolím aby ti ublížil , " pri jeho slovách sa mi do vnútra vkradla nádej .

,,  Ako to myslíš ? " spýtala som sa , dúfajúc v moje myšlienky.

,, Toto fakt prepískol , " zahrabol si do havraních vlasom a trocha si ich postrapatil . Dívala som sa ako sa mu pod košeľou nadvihuje hrudník a pomaly zasa klesá. Toto je chalan podľa môjho gusta ,  zapýrila som sa nad slovami môjho hlasu . Mal však v niečom pravdu . Už keď som ho prvý krát uvidela bolo na ňom niečo ....zvláštne ?  Dodal hlas . Panebože on sa mi fakt páči ? No , niekto to už musel povedať nahlas , aj keď to ,nahlas, by som naznačil úvodzovkami ,  počula som ako sa rozchichotal . Aj ja som sa v mysli zasmiala , keď v tom ma vyrušil Andrewov hlas .

,, Na čo myslíš ? " spýtal sa a nadvihol kútiky úst do chabého úsmevu .

  ,, Čo , em , ale ...na nič , " zatiahla som .

  ,, Prosím pokračuj vo výklade , chcem počuť aký je to magor , " zasmiala som sa . On mi úsmev opätoval .

  ,, Dáme mu to zožrať , sľubujem , " chytil mi ruky a stisol mi ich spolu so svojimi , mala som čo robiť aby som sa nepýrila , " že ťa odtiaľto dostanem " dodal napokon .

  ,, Ozaj nevieš , kde sme ? " musela som sa začať pýtať . Diego by mi to nepovedal , ale Andrewovo som verila .  ,, Ti si z centra ? " odpovedal otázkou hľadiac na mňa . Prikývla som . ,,  A ako ťa vlastne ..."

,, Išla som zo školy a začula som za sebou auto a ... "prerušila som ho ,, a potom ma niekto teda Diego strčil do dodávky a bol tam ešte niekto ..." .

,,  Kto ? " nenechal ma dohovoriť . ,,  Bol tam nejaký chalan a ..."

,, Diegov "dobrý " kamoš " povedal a nad slovom dobrý naznačil prstami úvodzovky .

,, Čo odo mňa chce ? " vyriekla som nepokojným hlasom do ktorého sa mi vkradla beznádej . Andrew nič nehovoril , no z jeho pohľadu som vyčítala , čo som chcela . Pomyslela som na Diegove slová : ,, Si moja a ja si s tebou budem robiť čo chcem " pri tej myšlienke som zaťala päste .

  ,, Ja to nechcem , " zavzlykala som ,,  prosím ." Vládol vo mne smútok .

,, Ale ja som nič nepovedal... " zakoktal sa . Nevedel o čom hovorím ....

,, Ani si nemusel , pochopila som o čo mu ide " mykla som hlavou k dverám . Na tvári sa mu objavila bolestivá grimasa . Po mojom výroku sme sa odmlčali . Ani ja som nevedela čo mám povedať .

  ,, Hej , ale možne by sa to dalo nejako vyriešiť , my sme traja a on... " začal krútiť hlavou nad mojimi poslednými . Dal si ruku na ústa a pootvoril dvere.

,,  No tak , čo to ..." takmer som zhíkla .

,,  Ssh " dal mi prst na ústa , zatvoril dvere a pozeral von oknom .

,, Andrew čo sa deje ? " Začínala som sa báť nad jeho reakciami . ,,  Nič jej nehovor , povedala by mu to " vyriekol napokon.  Prstami si prečesal kávové kadere .

,,  Ale..." zasa začal krútiť hlavou . Nechcela som ho desiť .

,, Sľubujem . " Hlesla som . Vydýchol .

,, Už musím ísť , " brnkol mi pod bradou. Oplatila som mu to úsmevom . 

,, Ďakujem , " obrala som ho okolo pliec . Ani neviem prečo som to urobila . Uhm, hlas vo vnútri s tým nebol moc stotožnení.  Jemne kývol hlavou a vykročil z miestnosti .

,, Bože "  , šepla som si.Nevedela som či sa mám s toho tešiť alebo plakať , jediným čím som si bola istá ,  bolo to čo som si myslela a povedala o Diegovi . Musím vymyslieť niečo skôr ako sa stane niečo čo ....