Peklo

9 časť

Do izby vošiel Andrew . Prišiel ku mne . Ja som sa snažila zakryť dekou , ktorá už naberala červený odtieň  .  Bolelo ma celé bodbruško a končatiny som si už aj prestávala cítiť. Bolo trápne , že ma takto vidí . Ako totálnu chuderu . Skryla som si hlavu do dlaní a ďalej som ticho vzlykala . Všetko ma bolelo . Mala som pocit akoby ma týrali aj keď , to čo mi spravil sa ani inak nazvať nedalo.

,,  Tak fajn , poď " podal mi ruku a chytil ma okolo pása .  Zato , že sa snažil pozerať inam než na moje nahé telo som mu bola vďačná . Dotackal sa so mnou do kúpeľne a ja som si sadla na okraj vane . Pustil vodu a čakal , kým nebude studená . Vzal so skrinky pri umývadle uterák a ponoril ho do nej . Ja som si zasa spomenula na brata a po líci sa mi skotúľalo pár osamelých sĺz . Premohol ma pocit úplnej samoty , no nejaká časť s prítomnosti s Andrewm ju vypĺňala. Prišiel ku mne a priložil mi na čelo studený uterák . S očí sa mi dostalo ešte pár sĺz úľavy po tom , čo mi tam dal obklad . Sadol si na vaňu vedľa  mňa a hladil ma po chrbte . Jemne som sa mu oprela o rameno a počúvala ako sa mu s každým nádychom dvíha hrudník .

,,  Počkaj , " vyriekol a vstal z okraja vane . Roztriasla som sa .

,, Nie , prosím .." chytila som mu ruku a ťahala som ho naspäť .

,,  Nechoď preč , prosím , " rozvzlykala som sa .

,, Nejdem , " povedal a ukázal na uterák . Zobral si ho a zasa ho namočil do studenej vody . Následne mi ho potom zase priložil k čelu .

,,  Andrew prosím ...ja .." snažila som sa nadychovať . Potrebovala som pomoc . My obaja .

,, Ssh , nič nehovor ,  " stále ma hladil po chrbte .

,,  On ...on sa .. a ..ma ...Nie ! " moje slová nedávali žiaden zmysel , ale nemohla som už ďalej . 

,,  Musíme sa odtiaľto dostať , " vyriekol za mňa . Snažila som sa zamaskovať aj pocit nádeje .

,,  A-ako " koktala som . Prekvapená jeho činom som naň zazerala .

,,  Keď pôjde preč , nebude tu nikto , on sa spolieha , že na teba dáme pozor ..."

,,  Počkaj , " skočila som mu do reči .

,,  Ide preč ? Kedy ? " naliehala som . Potrebovala som využiť všetkého kedy by tu nebol prítomný .

,,  Za dva dni. Neviem však na ako dlho . počul som ho telefonovať..." 

,,  Tak..tak, ehm " prudko som vzdychala bolesťou .

,, Vždy som si vravel , že to urobím a ty si mi k tomu dala podnet ...k úteku " dodal napokon .

,,  Becka , ty  nemôžeš v takomto stave nikam ísť a..." pozrel na mňa . Nechápala som...

  ,, Počkať " prerušila som ho " ne-nemôžeš , nemôžeš ma tu ne-chať " do očí sa mi stále tlačili slzy .

  ,, Hej , " vzal mi tvár do rúk " počúvaj , nikdy bi som ťa tu nenechal , jasné ? " sťažka som preglgla a prikývla som . Otočila som k nemu hlavu tak , že sa naše čelá dotýkali .

  ,, Ďakujem , " šepla som bolestne . A potom som urobila niečo čo bi ma v živote nenapadlo , ale vybrala som si . Naše pery sa spojili v letmom bozku . Vybrala som si jeho .