Peklo

13 časť

S príjemných myšlienok ma vytrhol zvuk krokov . Počula som ako niekto došľapuje dolu po schodoch . Prebehla mnou triaška . Diego , hlesla som . Rýchlo som sa otočila tvárou k stene a prestala sa hýbať v nádeji , že nepôjde ďalej a že ma prišiel len skontrolovať . Bála som sa ho ešte viac ako predtým , pretože teraz tu nemal nikoho na kom by si okrem mňa vybil zlosť  , no ja som bola slabá ako mucha . Sotva som posúvala končatiny po posteli . V zámke zarachotil kľúč a následne šťukla . Mykla som sa keď sa dvere z vŕzganím otvorili a snažila som sa zakryť zhíknutie . Pomalými krokmi podišiel k mojej posteli a zastal nado mnou . Stále som mala oči zatvorené v nádeji , že si bude myslieť , že spím a odíde , ale on tam len tak nado mnou  stál . Počula som ako jeho dych pretína ticho v miestnosti .  Položil mi ruku na plece . To už som nevydržala a najradšej bi som si vynadala za to , že som sa hneď ako ju umiestnil na moje mykla .  Teraz  som sa už  mohla pohnúť , vedel , že som už hore .

,,  Stávaj slniečko " šepol mi do ucha . Debil , nenávidím , keď ma tak volá . Odmlčal sa a ďalej sa mi díval do očí . Nemohla som mu však pohľad oplácať , nenávidela som jeho pohľady . Od strachu sa mi zrýchľoval dych . Druhá strana postele sa prehla , keď si ku mne sadol . Ja som mu  len vydeseným pohľadom prebodávala jeho teraz o niečo tmavšie modré oči .

,, Takže , " začal . A je to tu zas . Minule to tiež začalo slovami takže , než ma surovo znásilnil .  Sťažka som preglgla a tento raz som sa nič nepýtala .

,,  Porozprávame sa o tom tvojom malom predstavení o ktoré ste sa pokúšali ,  " prehovoril pokojne . Stále som mlčala .

,, Hej ! Čo to bolo ?! " zvýšil hlas a chytil mi sánku . Mykla som sa , ale nemala som ani toľko sily aby som mu chytila ruku . Aj tak by to bolo zbytočné .

,, Niečo som ti o tom neposlúchaní snáď povedal nie ? " opýtal sa na moje prekvapenie už pokojnejším hlasom . Iba som slabo prikývla , lebo sa mi v očiach začali zbierať slzy .

,,  Fajn , " povedal chladne dívajúc sa mi do očí " vstaň ! " zavelil . Neochotne som ho poslúchla , nechcela som , ale tak nejak mi došlo , že si aspoň predĺžim  utrpenie . V momente ako som sa postavila mi do členka vystrelila bodavá bolesť a zatackala som sa .

,,  Postav sa ! " znovu mi prikázal . Je slepý alebo čo , veď stojím . Čo si zas chce dokazovať . Nestačí mu , že ho poslúcham ako taký pes ? Vystrela som sa v snahe neopierať sa o členok . No keď som pochopila , že chce vidieť bolesť čo mi to spôsobuje hlasno som vydýchla vzduch nahromadený v pľúcach . 

Stále som tam stála udržujúc rovnováhu , len na jednej nohe . Chytil ma za plecia a potiahol ma k sebe čo ma prinútilo sa o tú dochrámanú nohu oprieť . Bola to neskutočná bolesť , ktorá sa mi ťahala až k stehnám . Mala som pocit , že mi členok horí zaživa .  Zatackala som sa keď sa moja noha dotkla podlahy .

Zasa som spadla na zem , nestíhajúc sa zachytiť podlahy rukami a po tomto páde som mala pocit akoby som si rozmliaždila všetky orgány v tele . Hlava sa mi mierne opierala o podlahu , ktorej chlad som cítila na čele . On tam len tak stál a pozeral sa ako vzlykám neschopná sa postaviť zo zeme . Nevzdávaj sa , Becka prosím  , vzlykal vo mne hlas snažiac sa ma akousi neviditeľnou silou zasa postaviť .  Pád na zem ma úplne dorazil . Mala som pocit , že asi vyvraciam všetky orgány . Moje hlasné vzlyky sa ozývali po celej miestnosti . Nevedela som však na čo ich mám sústrediť - boj o život ? To , že teraz ma tento psychopat zabije ? To , že neviem čo je s mojím bratom ? Kde je Andrew ? Stále som ležala bruchom k podlahe a zanechávala na nej kvapky z mojich potokov sĺz , ktoré dopadali na podlahu ako voda čo neprestajne tiekla alebo čo som stále počula tiecť niekde v tejto tmavej miestnosti .