jeden školský deň Larry Stylinson

Part 2

LOUIS

„Louis, Louis.. kámo počkaj ma?" ktorý debil zas otravuje, zavrčal som v duchu a tváril som sa že nič nepočujem. „Louis, haló, počuješ ma" na ramene mi pristala ruka a ja som sa otočil že tomu debilovi rovno vrazím no zastavilo ma jeho ďalšie slová.

„Pokoj, ja len že dnes večer je večierok u Maddison, bola by škoda keby si neprišiel" ruky dal do zmierlivého gesta a radšej sa otočil a odišiel. Dobre urobil.

Konečne som sa dostal k partii. Na moje počudovanie, v triede bol aj kučeravec. Nevyzeral až tak zle ako včera. „Hej ty, dones nám niečo na pitie" zavrčal som a Liamovi som vytrhol z úst cigaretu a sám si potiahol.

Harry sa len postavil a odišiel. „Chalani, dnes je u Maddison párty, ideme?" spýtal som sa všetkých ale aj tak nečakal na nejakú odpoveď. Jasne, že ideme. Zadarmo chľast, baby a sex. Asi len debil by nešiel. Nie debil ale Harry.

HARRY

Ako ja neznášam to ako sa hraje na niečo čo nie je. To si neuvedomuje že je trápny a sám zo seba robí imbecila bez kúska mozgu?

S podobnými myšlienkami o tom magorovi som sa vracal do triedy aj s ich pitím. „Konečne, čo ti to tak trvalo" zavrčal ako medveď a chňapol po svojom pití. Coca-cola. Ako inak.

„A nerob si plány na večer. Dnes ideš s nami" po jeho vyhlásení sa celá skupina premenila na skaly. Vlastne aj ja. „Čo?" vyšlo zo mňa. Čo mu šibe? Dobrovoľne s ním niekde ísť? Nie, ďakujem.

„Čo, čo? Nepotrebujem zas počúvať učiteľkin monológ o tom že ten projekt neberiem vážne. Dnes je u Maddison párty. Vieš azda čo je párty. Chľast, baby, hudba.. nie?" to je až taký sprostý alebo sa len hrá. Nežijem v dobe kamennej.

„Ja nikam nejdem" ozval som sa pevne a dúfal že mi dá pokoj. Omyl.

„Tak to máš smolu, sa som sa ťa nepýtal ale ja som ti to oznámil. A už poď, začína nám hodina" povzdychol si a vyšiel z triedy sprevádzaní prekvapenými pohľadmi. Jeden z nich patril mne.

LOUIS

„Som rada že ste splnili to o čo som vás požiadala" požiadala skôr ste sa vyhrážala. Odfrkol som si v duchu.

Nakoniec hodina ani nebola taká zlá. Bavil som sa na tom ako to pako píše všetky poznámky. Ja som si vybral z vrecka mobil a začal hrať hru. Aj tak mi to potom on napíše.

„Pán Tomlinson, môžem vedieť čo robíte?" jej nahnevaný hlas zalial celú triedu. Som v piči. „J..ja píšem, samozrejme" usmial som sa na ňu a nervózne pozrel bokom. Keď ešte zistí že dlabem na jej výklad, roztrhne ma ako hada. Prisahám.

„Tak mi to poďte ukázať" vyzvala ma a moje srdce sa zastavilo. Zbohom pokojná hodina.

Už som sa zdvíhal a pripravoval sa na dlhý monológ keď mi niekto strčil svoj zošit do ruky. Okrem toho paka čo vedľa mňa sedelo to nemohol byť nikto iný.

„Máte dokonalé poznámky, sadnite si naspäť" vďakabohu.

„Ďakujem" šepol som keď som si sadal a prvý krát som sa na neho pozrel ako na chlapca s ktorým by som si aj rozumel.