jeden školský deň Larry Stylinson

Part 4

LOUIS

Alkohol sa leje prúdom, hudba hraje na maximum až sa otriasajú plastové poháre. Všade počuť len smiech a krik teenagerov, ožratých na mol. Ak mám pravdu povedať aj mne už poriadne baví ale aspoň sa snažím udržať si masku.

Harry hneď ako sme sem prišli sa niekde stratil. Nezaujímal ma ale ak sa niekde ožerie a bude zvracať kto bude mať pojeby? Ja. Ale dosť už rozmýšľania ideme sa zabávať.

O hodinu neskôr

Hlava sa mi neskutočne točí a cítim sa akoby som bol na kolotoči. Pach sexu a spoteného tela vedľa mňa mi nijako nepomáhajú a tak vstávam a obliekam si rifle. Spotený a dezorientovaný vychádzam z domu kde ešte stále pretrváva párty, a vytratím sa nadýchať čerstvého vzduchu.

Kráčam pomaly aby som niekde nezjebol. Už je to lepšie ale stále cítim v krvi alkohol a keby som už na svojom konte nemal aj horšie párty, isto by som už ležal v nemocnici.

Nohy na dovedú až do nejakého altánku kde si sadnem a zavriem oči. Je to ešte horšie. Pred očami vidím poletujúce modro, zelené bodky a ohňostroje. Som už na to zvyknutý a tak si užívam len ten pohľad.

„Louis" šepne prichádzajúci a ja malátne otvorím oči. Predo mnou stojí Harry rovnako dobre vyzerajúci ako keď sme na párty prišli.

„Prečo si tu?" ťažko sa mi rozpráva, jazyk ma nepočúva no predsa sa ho to spýtam. Harry sa len uškrnie a sadne si vedľa mňa. „Dotiahol si ma tu, spomínaš" rovnako ako ja sa oprie o altánok a zavrie oči. Sledujem ako jeho riasy vrhajú tieň na jeho lícne kosti a potom, p príklade aj ja zavriem oči.

„Nie, myslím tým prečo nám robíš domáce a tak" skúsim to znovu a dúfam že som vetu sformuloval dobre. Jazyk mi oťažie a ja sa ešte lepšie uvelebím. „Vyhrážal si sa mi že ma budeš šikanovať a ja nie som debil aby som povedal nie" aj keď mám zatvorené oči viem že sa usmial.

„To je pravda, vieš že holka čo to robila pred tebou odišla?" zahmkal som a naklonil sa bližšie k nemu. Ťažké viečka sa predsa len nadvihli a ja som sledoval jeho zelené oči. „Prečo?"

Tak jednoduchá otázka ale moje ústa mi nedovolili sformovať odpoveď. Teraz keď nad tým rozmýšľam boli sme k nej hnusný. Brali sme ju len ako handru. Bolo mi to ľúto.

„Nerieš" pomaly myknem rukou, ktorá váži asi tak pol tony a svoju hlavu si opriem o Harryho rameno. Najprv zľahka ale keď to nijako nekomentuje, položím sa na neho plnou váhou.

Nos mám zaborený v jeho krku a cítim moju voňavku, ktorú si nastriekal asi ešte pred odchodom. „Smrdíš" skonštatuje ale neodtiahne sa. Len sa pomrví aby získal lepšiu polohu.

„Čo už" šepnem a zatvorím oči. Je mi príjemne.

HARRY

Po pár minútach si dovolím ozvať sa. „Louis" šepnem ale nepohnem sa. Odpoveďou mi je len nejaké zamručanie. Louisove telo sa na mňa nalepí ešte viac a keď ešte obtočí ruku okolo môjho pása, stratím sa. Všade okolo mňa je jeho vôňa. Na krku mi vyskakujú zimomriavky z jeho dychu.

„Louis" skúsim ešte raz ale zas nič. A tak aj ja zatvorím oči a nechám sa opájať tichou nocou sprevádzanú jedným chlapcom pri mne.