Keď minulosť stretne prítomnosť

43.Kapitola

-Maxim-

Pokojne mi napíš, že som slaboch, idiot, zbabelec...a všetko podobné. Som, to priznávam. No nikdy som nebol klamárom, ak ti náhodou napadlo aj toto slovíčku. Od začiatku som to s tebou myslel vážne a stále to vážne aj myslím. Chcem, aby si bola každý deň súčasťou môjho života, aby si stála po moju boku spôsobom, akým som to nikdy nikomu nedovolil. No nemôžeš momentálne po mne chcieť, aby som sa ti len tak zveril. Stojím proti niečomu, čo ma pomaly pripravuje o rozum, no nie som schopný s tebou o tom hovoriť. Nie teraz. Nie, kým si neurobím poriadky v hlave aspoň do miery, aby som vedel normálne fungovať v každodennom živote.

Mali moje slová vôbec nejaký význam? Toľko som sa trápil, kým som niečo napísal a sotva som správu poslal, mal som chuť obúchať si hlavu o stenu. Lenže ten náš raňajší cirkus ma veľmi mrzel. Prišla, aby zistila či som v poriadku, ak už ja som sa na komunikáciu s ňou vykašľal. No bolo by lepšie, ak by mi dala proste pokoj a nechodila. Veľmi silno som totiž pochyboval, že sa mi po dnešnom ránu podarí medzi nami dať niekedy veci dokopy. Nebola typ, ktorému by sa páčilo ak sa jej chlap prosí. Skôr typ, ktorý vedel toho druhého zrušiť veľmi rýchlo, ak sa nechoval k nej úctivo.

No aj cez toto všetko...aj cez toto všetko ma najviac hnevalo, ako som sa choval ku Clare. Vyhodil som ju z bytu, akoby mi schválne robila zle. Pritom ona urobila svoje maximum, aby mi pomohla. Z letiska prišla rovno sem, bola tu celú noc a potom mi doniesla ešte aj raňajky do postele. Postarala sa o mňa počas toho najhoršie a ja som jej poďakoval tým, že som ju vyhodil a ani sa jej nepoďakoval.

Z tvojho chovania nemám pocit, žeby si to myslel so mnou vážne.

Keď Katya konečne odpísala, bola to len táto jedna chabá veta. Vyjadrila sa len k časti, ku ktorej sama chcela a zvyšok ignorovala, hoci bol veľmi, veľmi dôležitý.

Vieš, občas mám pocit, že ty sa ma ani nesnažíš pochopiť.

Ale, naozaj?

Mal som len brániť svoje predošlé slová a nie sa pokúšať útočiť. Proti nej som aj tak nemal šancu, akurát tak všetko zhoršiť a poslať náš vzťah do úplného pekla. Vzťah...skutočne som to tak nazval? To niečo, čo sa medzi nami začalo rovnako rýchlo ako aj skončilo? Minulý víkend sme sa ešte bozkávali v sakra drahej hotelovej kúpeľni vo Vegas a dnes sme po seba jačali v dvoch jazykoch a  burcovali tak susedov, aby sa k nám pridali a urobili mi následné prednášky o rušení ticha.

Ten tvoj výstup dnes vôbec nebol nutný.

So mnou sa hrať nebudeš, Maxim Alexandrovič. Buď ma chceš alebo nie. Je to také jednoduché.

Všetko vidíš len čierne alebo biele.

Nemalo by cenu skrášľovať realitu.

Si príšerne tvrdohlavá.

Som Ruska, čo si čakal?

Tresol som mobilom do matraca postele, na ktorom som posedával odkedy Clara odišla. Nemalo cenu sa pokúšať niečo robiť alebo niekam nedajbože ísť. Už som čakal, kedy sa ten hlúpy kolotoč zasa spustí a mňa strhne na ďalšiu jazdu utrpenia, ktorá sa povlečie celý deň.

Katya sa už mojej odpovede nedočkala. Nevzal som mobil opätovne do rúk a neskúsil som to celé ešte lepšie vysvetliť. Silu na niečo podobné som akurát nemal. Vlastne...nemal som ju ani na nič iné. Iba na ležanie v posteli, ktoré nikam neviedlo a ktoré ma jedine mučilo ešte viac. Počas ničnerobenia som až priveľmi musel rozmýšľať nad životom, ktorý som chcel a na ktorý som nedokázal dosiahnuť, hoci som ruku naťahoval ako sa len dalo.