Keď minulosť stretne prítomnosť

84. Kapitola

-Clara-

„Clara..." potichu som zavrčala, sotva odznelo moje meno. Oči som neotvárala, na to mi bolo priveľmi nevoľno. Z nemocnice sme sa vrátili k pánovi Morissonovi asi hodinu a pol dozadu. Celý ten čas som strávila ležiac v jeho posteli so zatiahnutými závesmi, nech tu mám šero a žiadne zbytočné ostré svetlo. „Nepotrebuješ niečo?" Mlčky som pokývala hlavou, veľmi pomaly sa obracajúc na pravý bok. Doktorov som mala síce úspešne za sebou, ale dnešok šiel úplne katastrofálne. Nervy ma v noci nenechali skoro vôbec vyspať a tak to potom celý deň vyzeralo. Bola som klbko neskutočnej úzkosti, ktoré by sa najradšej stránilo hocijakého kontaktu s ľuďmi. A hlavne všetkých dotykov, ktorých dnes bolo až prehnane veľa, čo mi priťažilo snáď ešte viac. „Mala by si sa konečne najesť, nič si dnes ešte nemala."

„Fuj," dostala som zo seba, pevnejšie zvierajúc v rukách okraje chladivého paplóna. On už mal za sebou jedno kratšie sedenie, zatiaľ čo ja som sa tu len váľala a snažila sa nejako vyčkať koniec odpornej nevoľnosti, ktorá sa dostavila po sedatívach. Bolo ale dobré, že mi ich pred magnetickou rezonanciou dali. Bez nich a so všetkým, čo sa už dnes udialo, by som tam skoro štyridsať minút nevydržala ležať bez pohybu. Takto, keď som zavrela oči a myslela jedine tak na Rodericka, to nebolo až tak zlé. Na chvíľu som možno aj zaspala, lebo mi prišlo, že čas utiekol pomerne rýchlo a keď sa mi pred očami znova zjavil môj psychiater, všetko mi prišlo neskutočne zvláštne. „Spala by som."

„A čo ti bráni?" Posadil sa na kraj svojej postele, keď ale jeho ruka pristála na mojom pleci, strhla som sa a okamžite doširoka otvorila oči, odťahujúc sa od neho. „Prepáč, nechcel som," vyhŕkol okamžite. „Dotykov bolo dnes dosť asi aj na dva dni dopredu, čo?" pokúsil sa zažartovať, no smiech ani úsmev z mojej strany neprišli.

„Prepáčte," zašepkala som, zatínajúc sánku. Dnešok mal proste skončiť, trval už moc dlho a bol moc preplnený. Nehovorím, vyšetrenia dopadli asi najlepšie ako mohli, EKG aj magnetická rezonancia boli v absolútnom poriadku, ale... najviac ma zmiatol a asi aj vydesil ten nečakaný záver mladého a rozkošného neurológa. Hoci sa predbežne na snímkach žiadny problém nenašiel, moje bolesti hlavy zostávali záhadou. Vypísal mi žiadanku, s ktorou mám ísť k neurológovi doma v Kanade a ten potom podľa zváženia urobí nejaké ďalšie vyšetrenia. Jeho predbežná diagnóza ale odhadovala buď migrény alebo chronické bolesti hlavy. Priaznivá nebola ani jedna možnosť, takže som sa stále snažila dúfať, že keď si trocha oddýchnem a urobím si poriadny odstup od stresu, ktorý ma prenasledoval doma, bude všetko okej. Vážne som nechcela mať na krku ďalšiu obmedzujúcu diagnózu.

„Nepotrebuješ si pohovoriť?"

„Neviem... fakt neviem." Unavenými očami som pozrela do jeho ustaranej tváre. Bol dnes celý deň po mojom boku, vážne dával pozor, aby boli všetky procedúry znesiteľné. Najhoršie ale aj tak boli odbery krvi. Sľubovala som si, že nebudem roniť slzy, no keď sa sestrička netrafila ani na tretíkrát, inak to nešlo. Bol to skrátka odveký boj a inak to zjavne nikdy nebude. „Je mi stále nanič."

„Pomaly by to malo byť už lepšie. No aspoň niečo maličké by si mala zjesť, to by ti pomohlo." Ani keby chcem, tak som ráno jesť nemohla kvôli odberom, no jedlo mi nechýbalo ani potom a rozhodne nie teraz. Divila som sa, že tento problém sa pán Morisson nerozhodol dnes tiež riešiť. Zjavne ale usúdil, že toho budem mať vyše hlavy. „Alebo si daj aspoň čaj."

„Pán Morisson..." zatiahla som zničene.

„Zlatíčko, mne ide o tvoje dobro. Chápem, že sa necítiš dobre, si po celom dni unavená a máš plné zuby ľudí, ale ak tu zostaneš len nečinne ležať, lepšie ti nebude. Dostaň do seba niečo, daj si prípadne horúcu sprchu a hneď ti bude z tej fyzickej stránky lepšie aspoň trošičku." Veľmi opatrne ku mne znova načiahol ruku, no ja som pokývala hlavou. Radšej som sa pomaličky posadila a oprela sa o kované záhlavie postele. Bolo otázne, či tu dnes na noc zostanem, alebo či ma hodí späť do Portlandu. „Ak chceš, skočím ti po zmrzlinu," pokúšal sa ďalej.