Keď minulosť stretne prítomnosť

74. Kapitola

-Maxim-

„Budúci týždeň ti príde na mail zmluva, vytlačíš ju a vyplnenú potom odošleš späť do Ruska na danú adresu. Šéf sa s tebou medzitým skontaktuje, aspoň tak mi to vravel," povedal strýko Stan tou svojou otrasnou angličtinou. Vždy som ho prosil, aby ku mne hovoril rusky, ale kvôli môjmu otcovi to nerobil ešte ani teraz. Lebo kým som bol malý a odmietal hovoriť anglicky, otec celej našej rodine nakázal, aby na mňa rusky neprehovorili ani slovo. Jedine Nikita jeho slová ignoroval na plnej čiare. „Čo povedal Alexander?"

„Nevie o tom." No nemal by to považovať za problém. Nedal mi presné podmienky, poľa ktorých by som sa musel pri hľadaní práce riadiť. Sprvu mi napadlo, že sa pôjdem opýtať do niektorého kníhkupectva, to by nebola zlá robota, ale byť toľko na očiach zákazníkov teraz neprichádzalo do úvahy. Možno keď mi bude trocha lepšie. „No bude to v pohode." Nikdy síce nemal rád koľko času trávim pri hrách, ale čo už? Okrem čítania a jazdenia to bol dobrý spôsob ako vyplniť voľný čas. „Ešte raz vďaka. K podobnému miestu sa bežný smrteľník zjavne len tak nedostane."

„Bez známostí rozhodne nie."

„Ale tak kde to už dnes takto nefunguje?" Čestnosť a pracovitosť išli bokom ak človeku za chrbtom niekto nestál. Smutná realita dnešnej doby, kvôli ktorej sa toľko ľudí nemohlo uplatniť, hoci mali okrem známostí všetko potrebné. „Kde teraz si?"

„V Nórsku ešte na dva týždne. Potom idem domov, čaká ma zas nejaká tá práca a zároveň by som rád pomohol tvojim rodičom, keď prídu. Alexander mi tak nenápadne naznačoval, či by som neostal s tvojou mamou, kým sa on ešte vráti na Hawaii."

„To by bolo od teba naozaj milé." Nepáčilo sa mi, žeby mala byť teraz osamote. Veril som jej najviac ako to išlo, ale pochybností sa zbaviť nešlo. Nie pri všetkom, čím si teraz prechádza, nie s novými liekmi a celým tehotenstvom. „Len aby ste sa tam nepovraždili, tebe to so ženami moc nejde."

S tichým smiechom potvrdil moje slová. Bolo to tak, za celý život mu ešte ani jeden vzťah nevydržal viac ako pol roka. Starí rodičia z neho už boli v tomto smere skutočne zúfalí. „Ale zas... ani tebe akosi nejde karta, či sa mýlim?"

„A ešte ako veľmi," vyšlo zo mňa úplne bez premýšľania. Ale čo? On nikdy nebol typ, ktorý ak sa niečo dozvie, uteká to povedať každému. Prečo by mal teraz? „Som šťastne zadaný, takže pozor." Natoľko šťastne, že dnes ma priateľka znova bez slova nechala na hoteli. Nepočkala na môj návrat ani včera. Kým som si k nej ľahol, spala. Pritom mnou celú noc otriasalo pokušenie zobudiť ju a opýtať sa, či mi Lauren skutočne hovorila pravdu. Lebo nech som nad jej slovami premýšľal hocikoľko, nešlo ich spracovať. Rozhodne nie bez toho, aby mi nebolo akurát tak do plaču z celej situácie. „Ale nikomu ani slovo. Bol by som rád, keby sa to naši dozvedia odo mňa."

„Nebodaj ti nejaká Američanka natoľko učarovala?" podpichol ma.

„Ruska," opravil som ho s úškrnom a pravou rukou si zašiel do vlasov. Stále som ležal v posteli, lebo čo iné mi zostávalo? Samému sa mi von nechcelo, hoci som absolútne netušil, kedy sa Katya vráti. A hlavne v akej nálade. „Dodnes nechápem, ako sa mi ju podarilo nájsť, ale dobre tak. Aspoň konečne chápem, čo každý natoľko ospevuje na tých vzťahoch a láske ako takej." Okrem nej by ma teraz určite nikto nestrpel. Nie ak každú chvíľu hrozila úplná katastrofa, ktorá nemala svoje rozumné opodstatnenie.

Strýko Stan by sa ma zjavne vypytoval aj naďalej, ale musel položiť. Aspoň som mu tým pádom nemal šancu povedať niečo, čo by som neskôr mohol oľutovať. No výhra nebolo ani ležanie v posteli a pozeranie do stropu. Zostalo mi zrazu priveľa času na premýšľanie a to moju myseľ vzalo rôznymi smermi. Chvíľku som obracal mobil v rukách s nutkaním napísať mame, ale mohol by som sa prezradiť. V Amerike bola už noc, keby jej teraz len tak začnem vypisovať, mohla by ma začať podozrievať. Alebo by sa na mňa zbytočne hnevala, že nespím pričom zajtra mám školu. Mal... mal by som mať školu. Na spodku tašky mi dokrčené ležali papiere s učivom, z ktorého budúci týždeň píšem test z morskej biológie. Podobné voľné chvíle som mal plne využiť na učenie, nech mi aspoň škola nerobí problémy, ale chýbala mi motivácia. Bolo ľahšie dať dokopy pár slov pre Claru, ktorá ale zjavne tiež spala, lebo jej odpoveď neprichádzala.