Prosím, nezlom mi srdce....Znovu.

♡ 1 ♡

„Už máš zbalené všetky veci?" Spýtala sa ma mama. 
„Nie. Nechcem sa sťahovať, nebudem si baliť nič. Chcem ísť k otcovi a ty, choď k Ericovi bývať sama."

„Keby ťa otec chcel, už dávno si uňho. Nevymýšľaj toľko a zbaľ si veci. Aj tak nevidím dôvod, prečo tu chceš ostať. V škole máš samé problémy, kamarátov tu veľa nemáš, tak čo ťa tu drží? Nič. V novom meste, môžeš začať nový život. Lepší. Takže sa zbaľ, pretože nestihneme lietadlo." Otočila sa a treskla za sebou dverami. Bože, prečo musí byť ku mne, taká hnusná?

Kedže sa naši rozviedli, už asi pred troma rokmi, mama si našla nového priateľa. Volá sa Eric, je celkom fajn, aj keď má neskutočne, neznesiteľnú dcéru s ktorou sa vôbec, ale vôbec nemáme v láske. No našťastie, ona býva so svojou mamou, takže ju vídam naozaj len pár krát za rok.

Mama s Ericom sú spolu dosť dlho a len pred dvoma týždňami, mali svadbu. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa sťahujeme. Ale hlavne aj to, lebo mamu konečne preradili z práce, do štátu v ktorom býva aj Eric. 

Naozaj sa sťahovať nechcem, no neostáva mi nič iné. Okey. Mama má možno pravdu, mám v škole problémy. Nemám najlepšie známky, robím učiteľom často zle a už neraz som mala na mále, a boli by ma aj zo školy vyhodili. Čo už, začala som taká byť, až keď sa naši rozviedli, takže je to ich chyba, nie moja.

Ale, nemôžem tvrdiť, že tu nemám kamarátov. Mám, aj keď sú to poväčšine chlapci a sú takisto problémoví ako ja. Nechcem odísť už len preto, lebo si budem musieť hľadať nových kamarátov a to sa mi fakt nechce. A že vraj, môžeš začať nový život. Lepší. No tak tým, ma fakt pobavila.
Ale mala by som si asi začať baliť veci, pretože o pol hodinu, tu bude taxík a ja mám ešte dosť veľa nezbalených vecí.

☆☆☆☆☆☆☆☆☆

Let netrval až tak dlho, čo bolo celkom fajn. Skoro všetky veci, sme mali už u Erica. Priebežne sa to všetko presťahovalo, takže tu už mám zariadenú svoju izbu, a mám tu aj všetko oblečenie. Eric nás vyzdvihol na letisku a išli sme hneď k nemu. No uňho ma čakalo nemilé prekvapenie. „Och, Ahoj nevlastná sestrička, som taká rada, že ťa znovu vidím." Ozval sa za mnou hlas, mojej protivnej nevlastnej sestry Kristen. „Ty mne nie. A nevolaj ma tak. My dve, sestry nikdy nebudeme."  Odvrkla som jej.  A prečo tu vlastne je? Prečo nie je, u svojej matky, zase mi bude strpčovať celý víkend.

Spýtala som sa mami, dokedy tu bude Kristen. A po tejto otázke, mama na mňa zvláštne pozrela. „Och Victoria. Zabudla som ti to povedať. Kristen tu bude bývať s nami. Vieš, chodí tu do školy a jej mama býva dosť ďaleko, tak by musela veľa cestovať a školu meniť nechce, ale občas bude chodiť aj k svojej mame. Na víkendy aj cez prázdniny. Veď vychádzate spolu super, aspoň sa tu nebudeš sama nudiť."

To si snáď zo mňa, robia srandu. Tú kravu, mám mať pred očami, každý deň?
No, nový život začína fakt skvelo.

Dúfam, že vás prvá časť, aspoň trošku zaujala a budete čítať aj ďalšie časti. :)