♡ 60 ♡

3.7K 189 54
                                    

,,Takže máte už všetci vypísané prihlášky?" Opýtala som sa Josha, Zoe a Daniela, keď sme sa konečne všetci zhodli, na akú výšku pôjdeme. Napokon sa nám podarilo nájsť takú, kde je viac odlišných odborov, a každý z nás si tam niečo vybral. A našťastie, je to len pár kilometrov od nášho mesta.

Najprv sme zvažovali, že pôjdeme na internát. Každodenné akcie, zábava, alkohol. Všetko nás to lákalo, ale napokon sme si povedali, že na takú chlastačku na internáte môžeme prísť kedykoľvek a doma budeme mať aspoň väčšie súkromie. Pretože na internátoch sa pije každý deň, a ak náhodou piť nebudeme chcieť, aj tak budeme počuť všetkých tých opitých študentov. Doma sa nám bude spať lepšie a všetci štyria budeme dochádzať do školy buď s Danielom, alebo Joshom. A po čase, možno aj so mnou, keďže som sa konečne odhodlala začať robiť vodičák.

Vlastne, Daniel má k tomu donútil. Vraj nie je spravodlivé, že vždy pijem len ja a on je šofér, takže si mám urobiť vodičák a budem voziť pre zmenu ja jeho. No nezabili by ste ho za to? S mamou som sa o tom ani nerozprávala, vlastne nerozprávam sa s ňou o ničom. Kedže má radšej Kristen, ako mňa. Povedala som o Tom len Ericovi. Vysvetlila som mu, že mám našetrené peniaze a všetko, len potrebujem aby so mnou šiel do nejakej autoškoly a pomohol mi všetko vybaviť.

Eric so všetkým súhlasil, a dokonca bol taký skvelý, že mi nedovolil zaplatiť si to sama a preto mi ten vodičák zaplatil on. Vraj Kristen sa určite k ničomu takému hrnúť nebude a keďže som aj ja jeho dcéra, aj keď nevlastná, chcel mi to zaplatiť on. A nie som hlúpa aby som protestovala no nie? Ale vráťme sa k tomu dôležitejšiemu.

Všetci mi naraz prikývli, že majú prihlášky vypísané a nám neostávalo už nič, len to všetko poslať. Kedže je to úplne jednoduchá škola, mali by nás tam zobrať všetkých štyroch, a ak náhodou nie, aj tak nebudeme od seba ďaleko. Prihlášky sme vypisovali v škole, cez veľkú prestávku, a kedže pred chvíľou zvonilo, všetci sme sa museli pobrať do svojích tried. Bohužiaľ Daniel mal inú hodinu, takže sme sa museli rozlúčiť. 

Na hodine som ako vždy, sedela sama. Nie, žeby sa v triede so mnou nikto nebavil, ale kedže som tu ,,nová" ušlo sa mi miesto, kde sedím sama. Akurát keď mám nejakú hodinu s Danielom, tak sedíme spolu. Cez hodinu som ako vždy, nerobila nič. Počúvala som hudbu a pomaly som zaspávala. Až kým sa pri mojom stole nezjavila učiteľka. ,,Victoria!" Skríkla a mnou hneď trhlo, kedže ma celkom vyľakala. ,,Som zvedavá na tvoje poznámky, zajtra si skontrolujem tvoj zošit, a ak tam nebudeš mať všetko, rozlúč sa s tým, že ťa pustím maturovať." To nemyslí vážne, veď nepíešem si skoro nič, to si mám ozaj všetko prepisovať? 

Len som jej prikývla, a ona naštvane odišla od mojej lavice. Okey, budem si musieť požičať zošit od niekoho, kto si píše všetko. Napríklad taký Mike, je to taký triedny bifľoš, ale nie je to taký typický bifľoš, Mike je ozaj sexy. Na to, že je to typ chalana, ktorý tiež rád strieda dievčatá a zúčastňuje sa každej párty, tak je naozaj múdry. Vlastne asi najmúdrejší z triedy. (Mike, hore na fotke) Takže už len počkať na koniec hodiny. 

  ☆☆☆☆☆☆☆☆☆  

Po hodine som išla k Mikovi. ,,Ahoj Mike, požičal by si mi prosím na dnes tvoj zošit? Potrebujem si prepísať poznámky." Snažila som sa ich milo vypýtať, no Mike zrazu v mojej prítomnosti znervóznel. Začal sa okolo seba ohliadať, ako by niekoho hľadal, a potom mi pokrútil hlavou, že nie. Okey, keď nie, tak nie idiot. Skúsila som to teda u jeho spolu sediaceho. ,,A ty Nick? Požičal by si mi prosím zošit?" 
,,Nemala by si tu byť Vicotoria." Odpovedal mi zdesene Nick, a ja som nechápala o čo im ide. 

,,Prečo? Chcem si len požičia poznámky. To je až taký problém?" To som už mierne zvýšila hlas? Fajn, je to môj problém, že si poznámky nepíšem, ale neubudne z nich, keď mi požičajú svoj zošit no nie? ,,Nie je to problém, ale prepáč, nemôžem sa s tebou baviť. Nie, keď sa tu môže každú chvíľu objaviť Daniel." Povedal, a hneď na to sa snažil rýchle vypariť z triedy. Akože o čo im ide, a čo s tým ma Daniel?

Postavila som sa teda do stredu triedy, a opýtala som sa, či mi môže niekto požičať ten debilný zošit. Samozrejme, všetci chalani sa tvárili, že ma nevidia, alebo že sú hluchý no našla sa jedna ochotná osoba. Spolužiačka Emily. Bez problémov mi dala jej zošit, no nedalo mi neopýtať sa, čo som komu urobila, že sa všetci správajú tak zvláštne. ,,Och ty to nevieš Vicotria? Po škole sa roznieslo, čo Daniel urobil tomu chalanovi, ktorý sa s tebou rozprával cez víkend na párty. A vraj Daniel povedal, že tak isto zmláti každého, koho uvidí v tvojej prítomnosti. Takže naši spolužiaci sa boja toho, že ich Daniel zbije preto sa s tebou nikto z chalanov, nechce baviť." To nemyslia vážne. Naozaj sa teraz so mnou nikto nebude rozprávať, lebo sa boja Daniela? Zabijem ho. 

Zobrala som si zošit od Emily, a z triedy som vybehla ako neriadená strela. A samozrejme, hneď som natrafila na Daniela, kedže  tiež išiel akurát za mnou. ,,Si idiot Daniel! Kvôli tebe sa so mnou nikto nerozpráva!" Začala som po ňom hneď kričať. Daniel mi jemne položil ruky na plecia, a snažil sa ma držať v bezpečnej vzdialenosti od neho. ,,Hej pokoj maličká. Najprv mi vysvetli, čo som urobil." Povedal s pokojným hlasom. Naozaj sa ma ešte pýta čo?

,,To čo si urobil Noahovi, a následne to, čo si povedal. V triede sa so mnou nikto z chalanov nerozpráva, pretože sa boja na mňa čo i len pozrieť, aby si im za to náhodou nevrazil. Chcela som si požičať jeden debilný zošit, a všetci chalani dobre neutiekli z triedy, keď som niečo chcela. Láskavo tam teraz pôjdeš, a každému povieš, že sa so mnou naďalej normálne rozprávať a že nikomu neublížiš!" Daniel sa na mňa pozrel s priblbým úsmevom. Je mi jasné, že ho potešilo to, že sa ho každý bojí, ale prečo by som na to mala doplácať ja? 

,,Prepáč kočka, nevedel som, že to zoberú až tak vážne. Pôjdem to vyriešiť." Povedal mi, a zrazu ma stiahol k sebe do náručia. Má jedno jediné šťastie, že sa naňho nedokážem dlho hnevať. Aj s Danielom sme prišli do mojej triedy, kde bol aj Mike, a Nick. Všetci sa hneď zľakli, že si s nimi Daniel prišiel vyriešiť to, že mi nepožičali zošit. A aj tak, len čo Daniel vošiel do triedy, všetci stíchli, venovali mu svojú pozornosť a čakali čo sa bude diať. ,,Ja len som chcel, že sa môžte s Victoriou všetci normálne rozprávať. Nebudem biť nikoho. Chalana na párty som zbil pre to, lebo sa jej dotýkal, možno som povedal, že zbijem aj každého, kto sa na ňu čo i len pozrie, ale to som nemyslel vážne. Takže sa s Vic, môžete všetci baviť normálne a nemusíte sa báť toho, že zbijem aj vás." Povedal Daniel a všetci mu len s otvorenými ústami prikyvovali.

,,Stačí? Alebo mám povedať ešte niečo?" Opýtal sa ma Daniel, no myslím si, že nemusí hovoriť už nič a toto úplne stačilo. Ale aj tak si myslím, že sa teraz so mnou väčšina bude baviť nasilu, pretože sa budú báť toho, že keď sa so mnou rozprávať nebudú, tak až potom im Daniel niečo urobí. Ale to je jedno, teraz to už nemám chuť riešiť. Napokon sme s Danielom odišli z triedy, a išli sme domov, kedže toto bola naša posledná hodina.

Daniel sa mi cestou ešte pár krát ospravedlnil, aj tak som sa naňho už nehnevala. A kedže som si naozaj potrebovala prepisovať poznámky, odviezol ma rovno domov, s tým, že ak budem chcieť večer sa pri mne zastaví... 


Celkom ma mrzí, že časti už nekomentujete tak, ako niekedy. Niekedy tu bolo viac, komentárov atď. Nie, že by mi záležalo na tom, či tu je veľa alebo málo komentov, ale keď príbeh komentujete, tak aspoň viem, že sa vám príbeh naďalej páči :) .. Česť výnimkám tým, ktoré komentujete každú časť :)

Prosím, nezlom mi srdce....Znovu.Where stories live. Discover now