Prosím, nezlom mi srdce....Znovu.

♡ 2 ♡

Konečne som si vybalila posledné veci. U Erica je celkom fajn. Má to tu naozaj pekné, obrovský moderný dom, ja mám veľkú izbu, vlastnú kúpeľňu, takže všetko by to tu bolo možno aj super, keby tu nebývala aj ta hlupaňa Kristen. Dokonca má izbu hneď, vedľa mňa.
Už vidím, ako mi bude strpčovať, môj už aj tak na hovno život.

Ani neviem, čo som jej urobila. Neviem, prečo ma neznáša. Prvý krát, keď k nám prišla, snažila som sa k nej správať milo. Veď mala to byť moja nevlastná sestra, tak som chcela s ňou vychádzať. Lenže ona, ma od prvej chvíle nenávidela. Urážala ma, robila mi zle, no všetko toto robila, len keď sme boli spolu samé dve. A pred mojou mamou a Ericom, sa tvárila, ako veľmi ma má rada. No a kedže neznáša ona mňa, tak aj ja ju. Pýtala som sa jej, prečo ma neznáša, no jej odpoveď bola niečo v tom zmysle, že ja s mojou matkou, sme jej zničili rodinu. Preto.

Akože, ja nemôžem za to, že sa jej rodičia rozviedli, nemôžem za to, že sa jej otec dal dokopy s mojou mamou. Tak prečo, ma kvôli tomu neznáša? Neviem, nikdy som ju nechápala. Je to ten typ dievčaťa, ktoré je neskutočne namyslené. Myslí si, že je najlepšia, najkrajšia a môže všetko. Ale možno to nebude, až také hrozné. Možno si ma nebude všímať, budeme sa len obchádzať a tváriť sa, že sa máme radi.

    ☆☆☆☆☆☆☆☆☆   

Našťastie, je víkend, takže si aspoň môžem oddýchnuť a v pondelok, budem musieť nastúpiť do novej školy. Zišla som dole do kuchyne, pretože mi celkom vyhladlo, ako naschvál sedela tam Kristen. „No čo už si sa zabývala?" Spýtala sa ma Kristen a snažila sa použiť milý tón.. „Naši tu nie sú, tak sa nemusíš tváriť, že ma máš rada."  Odvrkla som jej, a po týchto slovách sa zatvárila, fakt zamyslene.

Toto dievča, vie aj premýšľať? „Aha, zabudla som na to, že odišli. Inak budeme chodiť spolu do rovnakej školy, už sa tešíš však? Ale vybavila som ti to, aby sme neboli spolu v jednej triede, nezniesla by som ťa tam. Ale aj tak, ti budem v škole robiť peklo. Neboj sa." Pff, že vraj začneš v novom meste nový život, lepší. Po týchto slovách, mám pocit, že sa mi začína naozaj peklo. A to doslova.

„A Victoria, prídu ku mne kamarátky, tak by si mohla zaliezť do svojej izby, alebo vypadnúť z domu. Nepotrebujem, aby si tu otravovala a robila mi hanbu svojím výzorom."
„Ty aj tvoje kamarátky, ste mi ukradnuté. Nemusíš sa báť, nebudeš o mne ani vedieť, taktiež nemám chuť, pozerať sa na tvoj tupý xicht."

„Čo si to povedala?" Spýtala sa piskľavým hlasom a blbým výrazom v tvári. ,,Že máš tupý xicht?" Zopakovala som jej to, čo chcela počuť a to ju mierne vytočilo. 

,,Za toto budeš ešte pykať, suka." Odvrkla a pobrala sa preč. Len som nad ňou mávla rukou. Radšej si zoberiem k sebe do izby tonu jedla, nejakú vodu, zamknem sa v tu a urobím si filmový deň, nech nemusím vidieť Kristen a jej „úžasné" kamarátky.