♡ 130 ♡

2.4K 162 35
                                    

Cestou domov, k Taylerovi sme boli po celý čas ticho. Ja som sa neodvážila povedať absolútne nič, no vedela som, že mám problém. Viem, že nie je hlúpy a určite tuší, že to dieťa pravdepodobne nie je jeho. 

Veď predsa odkedy som sa vrátila tu, prešli dva týždne a štyri dni. Takže pred dvoma týždňami som spala s Danielom a s Taylerom som spala naposledy, asi pred tri a pol týždňami. Takže, to nemôže byť jeho. Bože, aspoň dúfam, že to nie je jeho. Neviem, ako to presne funguje, naozaj neviem. 

Aj keď som dievča, nikdy som sa o takéto veci nezaujímala, ako to funguje s tehotenstvom a tak, na to som mala vždy čas. Kurva, keď to bude Taylerove, asi sa zbláznim. Nechcem mať s ním dieťa a už vôbec, nechcem mať dieťa, keď som v takej situácii v akej som. 

☆☆☆☆☆☆☆☆☆

Prišli sme do bytu. Chcela som sa bez slova zavrieť, v mojej izbe a dnes nič neriešiť, no Tayler mi to nedovolil. ,,Tak spusti." Povedal mi, keď sme obaja stáli v obývačke. Nebola som si istá, čo presne chce vedieť. ,,Neviem, ako sa to stalo." Hlesla som potichu.

,,No pravdepodobne tak, že si mala sex. Pretože pochybujem o tom, že ťa vyhlásia za druhú Pannu Máriu." Povedal fakt hnusným tónom, a ja som mala neskutočnú chuť, zasmiať sa. Lenže musela som sa ovládať, asi by ho to vytočilo. ,,Asi zlyhala antikoncepcia, alebo neviem čo.." Naozaj som nevedala, čo mu mám povedať. 

,,Koho je to decko?" Spýtal sa zrazu a mňa tou otázkou fakt zarazil. Nemohla som povedať, že neviem. ,,Tvoje, koho by asi malo byť?" Odvetila som mu, a v tej chvíli som od neho dostala facku, ktorú som naozaj nečakala. Nešetril ma vôbec, strelil mi takú, že keby za mnou nebol stôl tak už dávno ležím na zemi.

Pošúchala som si boľavé miesto na tvári, a pozrela som naňho, so slzami v očiach. ,,Si normálny?" Zvrieskla som naňho a on sa ku mne znovu priblížil. Schytil ma za ruku a nenávistne sa na mňa pozeral. ,,Myslíš si, že som hlúpy? Že neviem počítať? Kurva, spali sme spolu naposledy asi pred štyroma týždňami! Pred dvoma týždňami si bola doma! A ja používam ochranu, keď si si nevšimla." 

,,Ty tiež spávaš s kade kým, prečo by som nemohla aj ja? Kľudne sa môžem teraz zbaliť a odísť domov, a ty mi v tom nezabrániš!" Kričala som naňho, a vyslúžila som si ďalšiu facku. No tento krát, bola slabšia. ,,Kurva Victoria povedal som ti, že som s inou spal len raz. Do riti! Veril som ti, ľúbim ťa a ty urobíš toto? Je to Danielove však?"Spýtal sa, celkom pokojným tónom a ja som naňho zarazene pozrela. 

,,Myslíš si, že o vás dvoch neviem? Fakt som netušil, že ten tvoj bývali bol Daniel. No zistil som to hneď po tom, keď som ťa poslal odniesť mu drogy. Keby som vedel, že si chodila s ním, neposlal by som ťa tam. Sama si sa prezradila tým, že si bola z toho stretnutia úplne vedľa a bolo dosť podozrivé, keď mi Daniel volal na druhý deň a chcel viac drog a chcel, aby si to priniesla ty." Vysvetľoval mi, a ja som nechápala, prečo mi o tom nepovedal. 

,,Veril som tomu, že ho nenávidíš a že sa k nemu nevrátiš. Sem tam som ťa nechal sledovať, vedel som, kedy si sa s ním stretávala, no neriešil som to. Vedel som, že s ním budeš možno niečo mať, a snažil som sa aby k tomu nedošlo. Chcel som sa ti venovať viac, lenže ty si strácala záujem." Ten idiot ma vážne nechal sledovať? ,,Vedel som aj o tom, že keď si sa vrátila k mame, že si bola s ním. No dúfal som v to, že si s ním nespala. Ale si natoľko blbá, že si si od neho nechala spraviť decko. Prečo Victoria? Prečo?! Čo ti pri mne chýbalo?" 

Neviem čo. Asi nič, ale Daniel je Daniel, nikdy som ho neprestala ľúbiť a po tejto facke som sa definitívne rozhodla. Nechcela som byť s Taylerom, chcela som sa vrátiť k Danielovi. ,,Nechaj ma Tayler. Idem sa zbaliť, chcem ísť domov." Lenže chytil ma za ruku, a mierne mnou trhol. ,,Nikam nepôjdeš." 


,,Nie som tvoj majetok. Nebudeš mi rozkazovať." Hlas sa mi triasol, no snažila som sa potlačiť strach. ,,Od teraz si. A teraz si zober do rúk, svoj s telefón a napíš Danielovi, že sa domov nevrátiš. Že chceš byť so mnou a ostávaš tu." On si zo mňa iba strieľa, však? Toto nemôže robiť.

,,Nie! Nechaj ma chcem ísť domov, nebudem mu písať nič." Čím viac som mu odporovala, tým viac bol naštvaný. Stláčal mi ruku a bol na mňa naozaj nepríjemný. ,,Teraz mu napíšeš tu debilnú sms-ku, potom môžeš ísť spať a v priebehu tohto týždňa, pôjdeš na potrat. Rozumieš?" Nie, nie, nie. 

,,Ty si sa zbláznil! Choď do riti Tayler. Toto nemôžeš robiť, nechaj ma na pokoji. O čo ti ide?" Nerozumela som tomu. ,,Daniel mal vždy všetko, čo som chcel ja, vždy bol vo všetkom lepší. A teraz, keď mám konečne ja, niečo čo chce aj on, tak sa toho nevzdám. Veril som že budeme spolu, že ma zaňho nevymeníš. Chcel som ťa aj pred tým, než som zistil, že si chodila s Danielom, ľúbil som ťa aj pred tým. Bože veď sme spolu strávili toľko času, nedalo sa do teba nezamilovať. Ale hovorím ti, ostaneš tu. A ak sa pokúsiš odtiaľto odísť, alebo niečo povieš Danielovi, neželaj si ma." On je naozaj chorý. Tayler je psychopat. 

,,Lebo čo?" Spýtala som sa. 
,,Napíšeš mu správu. Rozídeš sa s ním, kvôli tomu, lebo chceš byť so mnou a potom sa mu už v živote neozveš. Ak to neurobíš, prisahám ti, že sa Daniel nedožije ďalšieho rána. Ak chceš, aby som mu neskrivil ani jediný vlások, budeš robiť presne to, čo ti poviem. Ak nie, doplatí na to Daniel. Tak si vyber." V tejto chvíli, sa mi začali do očí tísnuť slzy a ja som mala čo robiť, aby som sa od zúfalstva nerozplakala. 

,,Nemôžeš ma takto vydierať. Nemôžeš ma tu väzniť." A po týchto slovách som sa už rozplakala. Keď som pomyslela na to, čo to tu bude, nevydržala som to a začala som plakať. ,,Nebudem ťa väzniť. Môžeš chodiť naďalej do práce, môžeš robiť naďalej všetko, čo si robila doteraz. Akurát sa už v živote nestretneš s Danielom. Ak áno, vieš čo ho čaká." Vzlykala som, ako malá. Prečo ja? Čo som komu urobila, že zažívam toto?

,,Tu máš svoj telefón a teraz mu napíš správu." Prikázal mi, no povedal to kľudne. 
,,Nie." Odmietla som to. Neurobím to. 

,,Ako chceš." Zobral mi mobil, a niečo tam začal písať. No nechcel mi povedať čo, a nepustil ma k sebe. Keď to dopísal, podal mi telefón do rúk, no v spravách už nič nebolo. Ten kretén vymazal správu, ktorú poslal Danielovi. ,,Mohla si mu to napísať sama, ale vymýšľala si." 

,,Nenávidím ťa, ty hajzel!" Povedala som mu hnusne, strkla som doňho a išla som do mojej izby. Samozrejme, mobil som musela nechať jemu. ,,Ešte pred pár dňami, si mi tvrdila, že ma ľúbiš. No nezabudni Victoria, povedz o tomto niekomu iba slovo, a Daniel je mŕtvy." Dodal, keď som bola už pri dverách mojej izby. Neodpovedala som mu nič. Len som mu prikývla a treskla dverami, ktoré som následne zamkla. 

Oprela som sa o dvere, pomaly som sa spustila k zemi, opäť som začala plakať a premýšľala som nad tým, čo so mnou teraz asi bude.... 


Už len asi päť častí a bude koniec príbehu :) 

Prosím, nezlom mi srdce....Znovu.Where stories live. Discover now