Prosím, nezlom mi srdce....Znovu.

♡ 118 ♡

Daniel:

Aj keď som nechcel musel som odísť. Viem, že Victoriu len tak nepresvedčím, aby so mnou odišla. Prišiel som tu len preto, lebo ma Alex poslal po drogy za Taylerom. Kedže v našom meste sa dá zohnať hocičo, lenže v poslednej dobe, sa tu nejak minul kokaín a neostávalo nič iné, ako to kúpiť od Taylera, kedže toto je jeho parketa. Čakal som od toho obchodu všetko, ale nie to, že tu stretnem Victoriu.

Keď som ju konečne videl, po tak dlhej dobe, mal som pocit, že sa mi to iba sníva. Začínal som už strácať nádej, že ju jedného dňa nájdem a zrazu bum. Predo mnou stojí ONA. Moja, krásna Victoria, ktorú som aj po tak dlhej dobe, neprestal milovať. Lenže ona na mňa úspešne zabúdala, v Taylerovej náručí.

No nemám jej to za zlé. Je to len moja chyba, zaslúži si byť šťastná, ale do riti, keď som ju konečne našiel, nemôžem ju nechať len tak. Nemôžem ju nechať Taylerovi. Keby chodila s kýmkoľvek, bolo by mi to asi jedno, ale Taylera neznesiem. Je to kretén a možno aj keď je k nej milý, môže jej ublížiť, ale nie tak ako ja. Horšie.

Urobím všetko pre to, aby som Victoriu presvedčil, nech sa vráti domov. Aj keď so mnou nebude chcieť byť. Je mi to jedno, hlavne nech je doma, nech ju mám nablízku a nech viem, že jej nič nehrozí a že je v bezpečí..

☆☆☆☆☆☆☆☆☆

Vrátil som sa po dlhej ceste, naspäť do mesta, kde som šiel hneď za Alexom. Kedže som sa už aj tak omeškal, s tou jeho hlúpou zásielkou. Mal som ísť po to len tam, a späť, lenže kvôli Victorii som sa zdržal, o dva dni dlhšie.

Keď som prišiel k Alexovi, hodil som mu balíčky na stôl a on, na mňa nechápavo pozrel. ,,Priniesol si toho nejak veľa, nie?" Spýtal sa ma. ,,Keď ti poviem prečo je toho tak veľa, asi mi neuveríš." Povedal som, a sadol som si na stoličku v jeho ,,kancelárii".

Alex, na mňa hodil skúmavý pohľad, a nadvihol jedno obočie. ,,No nehovor mi, že ti to Tayler dal, ako darček, alebo to bolo ospravedlnenie za to, keď ťa ku mne poslal ,,na popravu", alebo čo?" Zasmial sa Alex, no mne to vtipné vôbec neprišlo. ,,Tú druhú várku, som kúpil zo svojích peňazí.." Hlesol som potichu a Alex absolútne nechápal prečo, a načo mi to je.

,,Takže, ťa už omrzel život úplne a zdá sa ti, že si ten tvoj ,,skvelý" život dojebávaš málo, tak chceš začať brať aj drogy? A máš v pláne predávkovať sa kokaínom, alebo ako to mám chápať?" Spýtal sa. ,,Nie, nechcem sa predávkovať. Keď som šiel za Taylerom po tie drogy, písal mi, že mu niečo dôležité do toho vošlo, tak mi to prinesie niekto iný. A hádaj, kto mi tie drogy, namiesto Taylera priniesol." Alex, len mykol plecami a pokrútil hlavou, že nevie.

,,Victoria." Dodal som a Alex sa na mňa pozeral s otvorenými ústami.
,,Počkaj, tá tvoja Victoria?" Spýtal sa pre istotu.

,,Len Victoria. Už nie je moja, je Taylerova." Šepol som po tichu, a pri pomyslení na to, že je spolu s tým kreténom som mal znovu blbú náladu. ,,Ona pracuje pre Taylera? To je od nej celkom kruté, že pracuje preňho, aj napriek tomu, že ťa Tay chcel dať dole nie?" Znovu sa zasmial a ja som mal sto chutí vraziť mu jednu. Naozaj to nie je vtipné.

,,Ona preňho nepracuje. Ona s ním chodí, bývajú spolu. Lenže, Tayler tam nemal koho poslať, tak sa mu Victoria ponúkla, že mu s tým pomôže. Chápeš to? Ona s ním chodí do riti!" Od zlosti som buchol po stole, na čo Alex mierne podskočil. ,,Tay ju tam normálne pustil, aj keď vedel, že ide o teba?" Opýtal sa.

,,Tay nevie, že som chodil s Victoriou. Nikdy v živote ju pred tým nevidel, a ani ona jeho. Oni dvaja sa vôbec nepoznali. Spoznali sa až vtedy, keď Victoria odišla. Takže, ona nevedela, že to je ten Tayler. Chápeš?"
,,Čo budeš teraz robiť, keď vieš kde Victoria je?" Vyzvedal Alex, ale ja sám netuším čo mám robiť.

,,Neviem. Prosil som ju, nech sa vráti domov, lenže nechcela o tom počuť ani slovo. Ešte stále sa na mňa hnevá, ale rozprávala sa so mnou normálne. Mám pocit, že ma má, ešte stále trochu rada." Aspoň dúfam, inak by mi nedovolila pobozkať ju. Okey, nedovolila mi to, urobil som to nečakane, ale spolupracovala. ,,Potrebuješ nejak pomôcť Dan? S Taylerom napríklad?" Navrhol mi Alex a ja som presne vedel, čo mal na mysli.

,,Si normálny? Keby sa mu niečo stalo, alebo keby ho dal niekto dole, Victoria by vedela, že mám v tom prsty ja. Posral by som si to u nej ešte viac. Musím ju presvedčiť, aby sa vrátila domov, potom sa mi možno nejak podarí, získať ju naspäť." Keby to aspoň nebolo tak ďaleko. Ale kvôli nej som ochotný trepať sa niekde skoro osem hodín autom, kľudne aj každý deň. ,,Nechám to už na teba Dan. Len si nenarob problémy, nemám chuť ťa ťahať, z nejakých sračiek."

,,Neboj sa, nenarobím si žiadne problémy. Aspoň dúfam." Odvetil som mu s úsmevom, aj keď dobre viem, že Tay jedného dňa príde na to, že som s Victoriou chodil a potom problémy budú. ,,A povieš mi už prečo, si doniesol toho kokaínu toľko? Kedže sme sa k tomu stále nedostali."

,,Noo, prvé stretnutie s Victoriou nedopadlo, podľa mojích predstáv a potreboval som sa s ňou stretnúť ešte raz. Tak som napísal Tayovi, že potrebujem toho viac, ale nech mi drogy donesie radšej tá jeho pekná priateľka, pretože nemám chuť vidieť jeho xicht a aj tak mi ešte stále niečo dlží. Nenamietal a poslal za mnou opäť Victoriu." Alex len nado mnou krútil hlavou a mykalo mu kútikmi úst. ,,Nebolo jednoduchšie zistiť si, kde býva a počkať na ňu, kým bude sama?" Spýtal sa ma Alex.

,,Myslíš si, že ma takáto hlúposť napadla? Konal som až príliš zbrklo, môžem byť rád, že som rovno nenabehol do ich bytu a neuniesol ju odtiaľto." A teraz tak premýšľam, prečo som to neurobil. No Victoria by sa tomu asi nepotešila. ,,Si blázon Daniel. Choď radšej domov, typujem, že si celé tie dni, čo si tam bol nespal skoro vôbec." A mal pravdu, nenaspal som dokopy nič.

,,Na spánok nebol čas, keďže som musel vymýšľať moje skvelé nápady. A budem potrebovať voľno, na pár dní. Musím sa tam vrátiť." Alex na mňa zvláštne pozrel a pretočil očami. Vie, že aj keď mi voľno nedá, tak si to debilné voľno urobím sám. ,,Budeš musieť vydržať do konca týždňa, teraz mám pre teba niečo dôležité. A v pondelok môžeš odtiaľto vypadnúť kľudne aj na mesiac. Aspoň nebudem musieť počúvať tvoje, výlevy srdca." Kretén, pomyslel som si.

,,Okey. Nejak to vydržím. Vidíme sa zajtra, čau." Nečakal som na to, čo mi povie. Dvihol som sa zo stoličky a odišiel som domov. Vyspať sa z tých mojích rušných dní.