Prosím, nezlom mi srdce....Znovu.

♡ 43 ♡

Včera po tom, keď som vonku videl Vic s tým hlúpym futbalistom, tak potom som ju už v škole nevidel. Nechcem ani vedieť, kam zmizla. No a dnes, mám s ňou prvú hodinu, takže som zvedavý, či sa tu vôbec objaví.

Aj keď s menším meškaním, nakoniec do školy prišla. Ako vždy, sadla si ku mne, vyložila si nejaké veci na stôl, a potom ma pozdravila. Odzdravil som jej, nechcel som sa hrať na urazeného, má pravdu. Sme len kamaráti s výhodami, môže si robiť čo chce. Lenže keď sa ku mne trošku viac pootočila, všimol som si na jej krku obrovský cucflek.

Zaťal som päste a snažil som sa ukľudniť, aby som naokolo nič nerozbil, alebo aby som si nenašiel toho kreténa a nezabil som ho. Je mi jedno, že sme len kamaráti, ale žiaden idiot nemá právo dotýkať sa Victorie, to môžem len ja. Alebo, vlastne ani nie.. Nie je moja, nemôžem si ju privlastňovať. Radšej som od nej odvrátil zrak a budem sa snažiť, ignorovať ju.

,,Inak Daniel vieš čo? Ozaj som netušila, že mame na škole takých sexy chalanov. Donedávna som všetkých ignorovala, ale minule mali chalani tréning na ihrisku a všetci sú neskutočne sexy. A dobrý v posteli. No aspoň ten jeden bol." Poznamenala zrazu Vic a ja som pomaly k nej otočil hlavu, a s prekvapeným výrazom som sa na ňu pozeral. Naozaj, naozaj mi teraz bude básniť o nejakých vydrbaných futbalistoch? ,,Asi budem chodiť na ich tréningy častejšie, nabudúce možno zbalím niekoho iného." Dodala ešte. 
,,Nechcem to počúvať Vic. Nechcem počúvať o tom, ako spíš s inými chalanmi." Odpovedal som jej trošku podráždene.

,,Sorry Daniel, nevedela som, že sa ťa to tak dotkne, už budem radšej mlčať." To budem veľmi rád, keď bude ohľadom tohto ticho. ,,Vďaka, Vic." A potom, sme už obaja mlčali. Snažil som sa aspoň trochu venovať tomu, čo hovorí učiteľ, ale nedalo sa. Celý čas som premýšľal nad tým, či má vôbec cenu, snažiť sa o ňu. Alebo, či sa dokáže ešte zmeniť a nebude behať, za každým druhým chalanom, ktorý sa na ňu usmeje.

,,Aaa včera bol u nás Tim." Prehovorila znovu Vic a ja som skoro dostal infarkt. On bol u nich doma, a ona mi to oznámi len tak, ako by sa nič nedialo? ,,A čo chcel?" Vyzvedal som hneď.

,,Našťastie, neprišiel za mnou. Bol pri Kristen. Asi sa dali do kopy, alebo čo. Bohužiaľ počula som, čo robili v jej izbe, boli dosť hlučný. Sedela som celý čas v obývačke, potom sa boli napiť, chvíľu boli v kuchyni čakala som, že mi niečo vyvedú, ale úplne ma ignorovali. Nevšímali si ma." Ozaj sa mi podarilo, dosiahnúť to, aby jej dali konečne pokoj? No je to všetko fakt čudné, ale som rád. 
,,Nemáš zač Vic, som rád, že aspoň na niečo som bol dobrý." Aj keď som mal radšej mlčať, znovu som povedal nejakú blbosť.

,,Čo je s tebou?" Spýtala sa ma nechápavo.
,,Úplne by mi postačilo, keby si sa mi aspoň poďakovala. Ale mám pocit, že sa odvďačíš hocikomu a hocijako, len nie mne. Svoju vďaku si už vyjadrila tomu futbalistovi, včera v posteli?" Okey Dan, drž už hubu. Alebo aspoň najprv rozmýšľaj a potom rozprávaj. Prečo sa musím hneď chovať takto? prečo jej poviem, každú blbosť, ktorá ma napadne ako prvá?

,,Čo máš dnes takú blbú náladu? Nechápem čo ti je. A prepáč, že som ti nepoďakovala. Ďakujem ti, že si mi pomohol zbaviť sa Kristen a Tima. Stačí?" Iba som nad ňou pokrútil hlavou. ,,Hej stačí." Ozaj sa dnes správam, ako žena, ktorá ma krámy. Pre istotu som sa s ňou už nerozprával a čakal som len na to, kedy zazvoní a ja budem môcť ísť preč...

  ☆☆☆☆☆☆☆☆☆  

Ten dnešok v škole bol ozaj nahovno. Doma som celý deň premýšľal nad tým, ako som sa choval k Vic. Mohol som byť možno aj milší, ale to je už aj tak jedno. Večer, som sa chystal spať už asi o desiatej, bol som dosť unavený a potreboval som si ľahnúť. No, len čo som ľahol do postele, prišla mi sms-ka. ,,Nechceš prísť ku mne?" Bolo to od Victorie, naozaj mi napísala prvá, či neprídem k nej ja? ,,Futbalista nemá čas?"