2

1K 82 7
                                    


O štyri hodiny neskôr postávali aj s Fran na chodbe. Fran sa chystala domov a Eleri musela ostať o hodinu dlhšie kvôli vymeškaným dňom, keď bola zranená. S povzdychom zamierila do voľnej triedy, kde sa mala stretnúť s profesorom fyziky, nespokojným s jej blicovaním.

Čo osud nechcel, v tichej miestnosti narazila na mĺkveho Dericka. Sedel v lavici pri stene a tváril sa, akoby mal celý svet v paži. Nepriateľsky na ňu zazrel, ale inak sa nevyjadril.

Ahoj, vieš hovoriť? Je celkom slušné pozdraviť, frflala v duchu. Hodila batoh na lavicu čo najďalej od neho a úplne pokojne si vyložila nohy, akoby za chrbtom nemala desivé stvorenie. Celé telo mala napäté – dôsledok výcviku spred pár rokov. Nikdy si nepusti neznámeho za chrbát. Podvedome nahmatala malý nôž za opaskom. Nikdy nechoď neozbrojená, ani len na záchod. Bystrila zmysly, aby ju nič neprekvapilo, a v duchu prosila fyzikára, aby čo najskôr prišiel. Prečo ju vlastne volal? A prečo aj s ním? Dobre, tak vymeškala dva testy a má jednu nedostatočnú, ale preto sa svet nezrúti.

Rick cynicky skrivil pery. Keby na to nebol trénovaný, nevidel by ako tá roztomilá blondínka napína svaly a za opaskom čosi zviera. A on tak rád desí ľudí...

Nech sa mladá naučí, že naňho jej kľudné správanie neplatí. Navyše je zlá herečka.

Vybral si z vrecka mobil a s hlasným rachotom ho pustil na zem, vediac, že sa mu nič nestane.

Eleri nadskočila, otočila sa, pripravená na boj, a zbadala len škeriaceho sa Dericka. Na zemi ležal jeho mobil. Urobil to naschvál, aby ju vydesil! Zúžila oči. Čo si naozaj myslí, že sa po rokoch bojov so smradľavými, dvojmetrovými príšerami zľakne nejakého výrastka?

Bez jediného slova vzala svoje veci a posadila sa vedľa neho, ešte sa aj k nemu otočila tvárou. Priateľov si drž pri tele a nepriateľov ešte bližšie. Keď ho bude mať pred očami, nevydesí ju.

Rick nad jej konaním nadvihol obočie. Očakával by, že od neho ujde ešte ďalej, nie že sa mu nasáčkuje pred ksicht. A vôbec sa nebála, potvora jedna! Vložil si mobil späť do vrecka. Toto je súboj vôlí a nech sa prepadne, ak prehrá! Uvoľnene sa oprel o stoličku a natiahol sa tak, aby mu tričko odhalilo opasok a kúsok brucha. Jej pozornosti neušiel nenápadný nôž na ľavom boku.

Eleri na chvíľu vypúlila oči, ale rýchlo sa ovládla. Panebože, on nosí zbrane do školy! Teda niežeby ich ona nenosila, ale nie len tak pre krásu! Túto výzvu prijala. Neškodne mykla plecami, o čom vedela, že ho rozčúli. Zase si vyložila nohy, tvárou stále k nemu, a s výzvou v šedomodrých očiach. Chceš ma vydesiť? Tak na sebe zapracuj!

Rickovi trhlo svalom na čeľusti. Nikdy neoplýval trpezlivosťou. Než sa stihol zastaviť, vytiahol nôž a hodil ho jej smerom, mieriac presne na nábytok za ňou. Ešte nikdy neminul.

Elerine reflexy, samozrejme, zareagovali. Bola by schopná nôž zachytiť v letku a zastavila sa v poslednej chvíli. Tým by vzbudila pozornosť. Nechala teda ostrú čepeľ preletieť povedľa jej ucha a neškodne sa zaboriť do polorozpadnutej skrine pri stene. Ani brvou nemihla, hoci ju to stálo dosť premáhania.

Úplne nezaujato sa otočila práve vo chvíli, keď vchádzal profesor. Trochu sa jej zvýšil tlak. To by bolo, keby našiel nôž! Aj Derick za ňou ustrnul. Rýchlo sa natiahla po rukoväti, vytiahla nôž z dreva a ukryla ho pod svetrom. Sladko sa usmiala na profesora a viac na Dericka nepozrela.

„Slečna Danellová, konečne vás vidím," predniesol konverzačným tónom profesor. „Pán Orson," pozdravil aj jej spoločníka. „Nuž, keďže to vy aj ja chceme mať čo najskôr z krku, prejdeme k veci. Slečna Danellová, vy si napíšete posledný test, zatiaľ čo ja s pánom Orsonom preberiem, koľko látky ovláda." Podal jej papier s vytlačeným zadaním.

Medzi SvetmiWhere stories live. Discover now