16

814 72 4
                                    


„Au, au, au, au, au," sykla Eleri a zabuchla svoju skrinku. Plece aj zápästie ju boleli natoľko, že už po druhý raz siahla po tabletkách. A koleno sa prihlásilo len čo vyšla z triedy. Ricka ešte nevidela. Mali mať spoločne druhú hodinu, čo bude presne o päť minút. Dovtedy sa musí vzchopiť, aby nevyzerala ako zbitý pes. Upravila si účes tak, aby zakrýval oškreté a modrajúce čelo. Dlhé nohavice a hrubý rolák zakrývali ostatné známky jej poranení. Nemala na sebe nič neobvyklé, pretože teplota rýchlo klesala a všetkým bola zima. Slnko nevidela už pekne dlho a vďaka hustým oblakom mala pocit, že je len šesť hodín ráno.

„Si si istá, že mi nechceš niečo povedať?" opýtala sa Fran. „Pretože výhovorka, že si sa zle vyspala, je dosť chabá."

A pritom tak pravdivá. Eleri sa zasmiala. „Vyrútila som sa zo schodov, lepšie?"

„Hm..." Fran si ju premerala. „Skôr mám pocit, že ťa niekto zbil."

Eleri zbledla a uhla pohľadom. „Je dosť ťažké ma zmlátiť, zabudla si?"

Fran jej na to neskočila. „Ak mi to nechceš povedať, dobre. Už sa na teba nemôžem pozerať, sotva stojíš. Poďme." Vzala jej učebnice a zamierila na hodinu.

Usadili sa v triede a Fran napísala Elerinu úlohu z chémie. Rick odmerane vošiel, na nikoho nepozrel a zviezol sa na lavicu. Eleri si všimla, že má obviazaný lakeť. On nemal hrubé oblečenie, ale čierne krátke tričko a džínsy ako obvykle. Pousmiala sa nad tou malou satisfakciou, že aj on je zranený, aj keď menej ako ona. Liam ho nesprevádzal.

„El, môžem sa na niečo opýtať?" začala Fran zvláštnym tónom.

Otočila sa k nej. „Iste."

„Tá pieseň... vieš, čo si mi spomínala..."

O Fortuna? Čo je s ňou?" Na chvíľu zabudla na Ricka.

Fran naprázdno preglgla. „Si si istá, že sú to tie slová? Nemôžu sa spájať s ničím iným?"

„Pochybujem. Mala si ich zapísané presne v poradí, v akom idú. Prečo sa pýtaš?" Čo je také špeciálne na nejakej strej latinskej rýmovačke?

„Ja len... nečakala som... to je jedno. Niekto ma oklamal." Mávla ľahostajne rukou.

Eleri nadvihla obočie. Intuícia jej hovorila, že v tom má prsty Derick. „A ty mi tiež nechceš nič povedať?"

„Nie, nič." Fran sa falošne usmiala.

Nastal šum, čo znamenalo príchod vyučujúceho. Prerušili rozhovor. Eleri neustále pohľadom sledovala Dericka. Dnes v noci na seba nesmú naraziť. Nie, kým si ona nezoženie posily. Jej jediným šťastím je podpora lovcov z iných štátov. Len sa bála, že Rickova podpora je o niečo démonickejšia.

Podvedome si stiahla rukáv roláka nižšie, až na dlaň, aby nebolo vidno, že je zranená. Vyslobodenie prišlo až v polovici hodiny, keď si musela písať poznámky. Konečne prestala myslieť na Ricka a pokúšala sa nejako pochopiť nezmysly, ktoré boli triede diktované.

Rick priam ležal na lavici a tak písal. Monotónny hlas vyučujúceho ho uspával. On nesiahol po liekoch proti bolesti a odmietal si priznať, že mu lovkyňa nejako zranila lakeť. Potichu na ňu nadával.

„... a zmiešaním so silnou kyselinou, napríklad kyselinou dihydrogén sírovou... Slečna Danellová, nekrčte sa tak nad tým zošitom, škodí to chrbtici."

A zrazu rev na celú triedu. Rick sa urýchlene napriamil a zisťoval, čo sa deje.

Učiteľ držal Eleri za rameno v snahe ju vystrieť a ona krivila tvár bolesťou. Rýchlo ju pustil, ale to už jej z očí vytryskli slzy bolesti. „Slečna Danellová, čo sa stalo?" Prekvapene zamrkal pedagóg.

Medzi SvetmiWhere stories live. Discover now