48

1.4K 92 49
                                    


O tri mesiace neskôr...

Eleri sa napchávala čokoládovým koláčom, akoby od toho závisel jej život. Zapíjala ho ovocným džúsom a keď sa Rick dusil smiechom nad jej apetítom, za trest si vzala kúsok aj z jeho koláča. Karhavo sa zamračil.

„A ja som vraj pažravá," poznamenala Grace sediaca oproti nim. Slušne do seba tlačila už tretí zákusok a spokojne si pohládzala mierne vypuklé bruško.

Owen ju pobozkal na líce. „Nie si pažravá, zlatíčko. Len... zdravo ješ."

„Ďakujem." Napila sa.

Eleri s povzdychom pozrela na Fran. Tá celá bez života sedela vedľa Ricka a pitvala svoj malý koláčik. Pitia sa ani nedotkla. Šlo to s ňou dolu vodou. Odkedy bol Oliviero preč, vôbec sa neusmievala. Pobledla a úplne stratila chuť do života. Čo však mohli robiť? Všetci sa snažili pomôcť jej zabudnúť, ale nešlo to.

Rick veselo pohladil Eleri po líci. „To nič, miláčik. Viem, ako máš rada sladké."

Vďačne sa usmiala. Bolo to dávno, kedy sa naposledy všetci stretli. Dnes sedeli v tichej kaviarni a užívali si ako bežní ľudia. Owen s Grace sa práve vrátili z vyšetrenia a deti zo školy.

Za tie tri mesiace sa stalo veľa vecí. Astrál sa zmenil. Cestovatelia opäť lietali po svete ako holuby, a lovci začali spolupracovať. Démoni sa museli po prehratom boji stiahnuť, ich počty značne poklesli.

Abdul a Amos, ako vodcovia humanoidov, sa dostali do vedenia. Keď sa zistilo, že tento druh démonov je vlastne neškodný, dostalo sa im veľkej pocty. Lovci s nimi uzavreli dohodu. Humanoidi budú dohliadať na priadok v astrále, ale všetko prekonzultujú s lovcami. Abdula takpovediac korunovali za hlavného vládcu, ale za pätami mal Eleri, Ricka a najsilnejších európskych lovcov. Dohodli si jasné pravidlá. Už žiadne podvody, ani zatajovanie. Nikto viac nebude zadržiavať informácie a žiadne miesta nebudú zakázané. Nikdy viac.

Vo fyzickom svete si všetci začali robiť poriadky v životoch. Grace s Owenom dospeli k záveru, že na chvíľu zostanú nesmrteľní. Chceli poznať svet a takto dostali jedinečnú príležitosť.

Eleri s Rickom tiež túto možnosť zvažovali. Čakali predsa na seba mnoho rokov a jeden ľudský život by im asi nestačil. Keďže však boli príliš mladí, rozhodli sa pár rokov počkať.

„Ľudia, ja asi zle vidím!" zvolal Owen s pohľadom upretým na vchod.

Mladí sa naraz otočili.

Eleri klesla sánka.

Abdul.

Nevidela ho už tri mesiace.

Humanoid bol vo svojej dvadsaťročnej podobe, ktorá mala veľa znakov spoločných s Eleri.

Preskúmal stoly, kým sa pohľadom zastavil na nej. Odhodlane vykročil vpred.

Odsunula sa, aby naňho lepšie videla. Čakala, čo povie.

„Eleri," pozdravil ju jemne.

„Abdul."

Premeral si Grace, ktorú Owen obranne objal, potom sa venoval dcére. „Prepáč, že som tu nebol," ospravedlnil sa. „Nechcel som ťa opustiť."

Ospravedlňoval sa za celý život, alebo za posledné tri mesiace? Nadvihla obočie. Aspoň sa snažil. „A prečo si nakoniec prišiel?"

Uhol pohľadom, ale hneď sa prinútil pozrieť jej do očí. „Ja viem, že pre teba nikdy nebudem otcom, ktorým som mal byť." Mrkol na Owena. „Jedného už, ako vidím, máš."

Medzi SvetmiWhere stories live. Discover now